Pozoruhodné momenty zo života Bystrice: Patrili sme k najkultúrnejším mestám Uhorska

Banská Bystrica bolo pozoruhodné mesto už pred niekoľkými storočiami. Malo výborných remeselníkov, vyspelú vodovodnú sieť, starostlivosť o hygienu či osvetlenie... Tiež opevnenie, ktoré odradilo aj Turkov.

Marcel Páleš
Ilustračný obrázok k článku Pozoruhodné momenty zo života Bystrice: Patrili sme k najkultúrnejším mestám Uhorska
Foto: Marcel Páleš / Zdroj: Dnes24.sk

V roku 1526 sa na uhorský trón dostali na dlhé obdobie Habsburgovci. Ferdinand I. sa úspešne snažil získať rozhodujúci vplyv v banskej sfére, aby sa zvýšili jeho príjmy. Peniaze potreboval najmä na vojny proti Turkom. Vydal aj nový banský poriadok.

Najpočetnejší remeselníci boli mäsiari

Na čele erárnej správy stál správca. K vyšším úradníkom patrili pokladník, účtovník, banský majster, lesný majster a iní. Zriadili aj banský súd. Jeho pôsobnosť sa postupne rozširovala a v roku 1786 mu vo Zvolenskej, Oravskej a Malohontskej stolici podliehalo viac ako 4600 ľudí pracujúcich v baniach, hutách, železiarňach a lesoch.

A ako žilo mesto v iných sférach? Najpočetnejšiu vrstvu medzi remeselníkmi tvorili mäsiari. Súviselo to aj so značným počtom banských robotníkov v meste a okolí. V roku 1526 ich bolo 20. V tom roku tu pracovalo 12 obuvníkov, 10 krajčírov, 7 kováčov, 6 tesárov, 4 zámočníci, 4 debnári, 3 pekári, 3 remenári, 3 zlatníci a iní.

Zmeny priniesla i druhá polovica 16. storočia. Dosah na mesto malo vydanie nového banského poriadku Maximiliánom II. v roku 1570. Obyvateľom záležalo na dobrom živote. Pozoruhodné je, že mesto už v tých časoch venovalo mimoriadnu pozornosť vodovodnej sieti. Najstaršie vedenie išlo od Sásovej do vnútorných častí mesta. Dozor nad vodou mal mestský vodárenský majster. Starostlivosť o vodu, čistotu, hygienu a osvetlenie potvrdzujú, že Banská Bystrica si na svojom vzhľade dávala záležať v priebehu celých storočí.

Starosť o verejný poriadok v popredí

Problémy, ktoré musela mestská správa riešiť koncom stredoveku a na počiatku novoveku, boli najmä nasledovné: hospodárske záležitosti, dozor nad rešpektovaním mestských práv a starosť o verejný poriadok.

Správy o Turkoch prichádzali častejšie. Dovtedajšie jednoduché opevnenie začali od roku 1541 nahrádzať kamennými hradbami spevnenými v niektorých častiach baštami v tvare valca či hranola s priechodmi cez brány. Signály o postupe Turkov sa sprostredkovávali pomocou vartoviek postavených od pohraničia až na Pohronie. Aj na Urpíne bola umiestnená strážna veža. V prebudovanom objekte je teraz umiestnená hvezdáreň. Turci sa do Banskej Bystrice napokon nikdy nedostali, hoci na okolí vyčíňali. Pevnostný systém mesta ich odrádzal.

Thurzov dom, Benického palác či oltár majstra Pavla

Stavebný ruch tiež neustával. Zo 16. storočia pochádza Thurzovský dom na námestí. Pozornosť v ňom si zaslúži najmä tzv. Zelená sieň s nástennými maľbami. Ďalším je výstavný dom so zaužívaným názvom Benického palác, tiež s nástennými maľbami.

Tiež sa činili umelci, ktorí u nás pôsobili. Z tohto obdobia pochádza napríklad bočný oltár sv. Márie Magdalény, reliéf Zvestovania či reliéf Svätec na vonkajšej stene farského kostola. Do roku 1509 sa datuje aj vznik neskorogotického bočného oltára sv. Barbory, ktorý mal vytvoriť známy levočský sochár majster Pavol.

Mesto malo dobré meno nielen v baníctve, hutníctve, obchode, stavebníctve, ale i vo vzdelanosti a uvádzaných umeniach. V roku 1537 sa tu zastavil aj známy lekár a prírodovedec Paracelsus. Banská Bystrica patrila k najkultúrnejším mestom v rámci Uhorska.

Lit. zdroj: M. Dobríková a M. Gajdoš, Banská Bystrica medená a povstalecká, Múzeum SNP, 1994

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame