Pozor na skladovanie potravín v horúčavách!
V horúčavách, aké nás sprevádzajú v týchto dňoch je veľmi dôležité skladovanie potravín a pokrmov. Ak ich skladujeme pri vyššej teplote, dochádza v nich k množeniu mikroorganizmov, kazeniu a v prípade, že sa v nich nachádzajú choroboplodné mikroorgan
„Jedným z najčastejších pôvodcov alimentárnych ochorení u nás sú salmonely. K potravinám, v ktorých sa najčastejšie vyskytujú, sa radí hlavne hydina, vajcia, lahôdkárske výrobky vrátane cukrárskych, ale aj mliečne a mäsové výrobky, či zmrzlina. Po požití potraviny, alebo pokrmu v ktorom sa pomnožili mikroorganizmy, dochádza k vzniku ochorenia často už po 6 až 12 hodinách. Prejavuje sa bolesťami brucha, hnačkami, zvracaním a teplotou okolo 38–39°C. U detí a oslabených dospelých jedincov sa môže vyvinúť aj obzvlášť ťažká forma ochorenia ohrozujúca život,“ upozorňuje vedúca odboru hygieny výživy RÚVZ v Banskej Bystrici Ivana Sedliačiková. Dodáva, že leto prináša so sebou aj dostatok zeleniny a ovocia, nebezpečné však je, ak sa konzumuje bez dostatočného a dôkladného umytia. Rizikový môže byť napríklad melón. Najmä deti oblizujú sladkú šťavu z rúk a do zažívacieho traktu sa dostanú aj baktérie zo špinavého povrchu melóna, prípadne aj z nedôkladne umytých rúk.
V lete v teplom a vlhkom prostredí sú vytvorené vhodné podmienky aj na rast plesní. Niektoré z nich produkujú mykotoxíny ( jedovaté produkty plesní) , ktoré môžu poškodiť rôzne orgány, najmä však pečeň, obličky, slezinu, krvný systém a nervový systém. „Každá potravina má určené ideálne podmienky skladovania, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je ich nutné dodržiavať v každom ročnom období, nielen v lete, aj keď vtedy sú podmienky uchovávania potravín najobtiažnejšie. Nejde len o to, že leto je charakteristické vyššími teplotami počas dňa i noci, ale aj o fakt, že leto je časom dovoleniek a počas nich často nemáme možnosť uskladniť potraviny tak, ako sú stanovené ich skladovacie podmienky," dodáva Sedliačiková.
A tu je niekoľko zásadných rád odborníčky. Pokrmy je potrebné dôkladne tepelne spracovať, neskladovať a nespracovávať spoločne surové mäso a mäsové výrobky určené na priamu spotrebu. Zeleninu a ovocie je potrebné dôkladne očistiť a umyť, nepiť vodu z neznámeho zdroja. Potraviny je potrebné chrániť pred hmyzom a hlodavcami. Pokrmy treba pripravovať v čo najkratšom čase pred konzumáciou a rizikové potraviny uchovávať v chladiacom zariadení. „Nezjedené pokrmy redšej rýchlo schlaďte, odložte do chladničky a v prípade ďalšieho použitia ich dôkladne zohrejte. V žiadnom prípade nekonzumujte plesnivé potraviny a obsah konzerv s vydutými vrchnákmi. Rovnako počas dlhých ciest nekonzumujte rýchlo sa kaziace potraviny – bryndzu, majonézové šaláty, šľahačkové zákusky a pod. a v neposednom rade prísne dodržiavajte zásady osobnej hygieny,“ radí Sedliačiková.
Dodáva, že veľmi dôležitú úlohu má aj dodržiavanie pitného režimu, teda dostatočný príjem tekutín. Vhodná je pitná voda, pramenité a minerálne vody, radšej nesýtené a rôzne ovocné a bylinkové čaje. V prípade väčších strát vody potením, pri fyzickej námahe i pri letných horúčavách, je potrebné príjem tekutín zvýšiť. Ak napríklad bežne vypijeme 1,5 až dva litre, pri záťaži to musí byť 3–4 litre, dokonca aj viac. Upozorňuje aj na riziká pri nákupe a konzumácii nanukov a zmrzliny. Je treba si všímať , či nie sú roztopené, alebo zdeformované. To by znamenalo, že nebola dodržaná teplota ich uchovávania a mohli by byť príčinou napr. hnačkového ochorenia. “Ak kupujete nebalenú zmrzlinu, sledujte aj hygienu pri jej predaji a ak je zmrzlina skôr tekutá ako zmrazená, alebo sa vám nepozdáva osobná hygiena predavačov, radšej si ju nekupujte, predídete zdravotným problémom,“ dodáva Sedliačiková.
Zdroj: RÚVZ Banská Bystrica Foto: cas.sk