Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Šajba ešte ako tak, ale Zyklafalu je víťaz :)
Niektoré mená, pod ktorými poznáme dedinky okolo Banskej Bystrici dnes, sa formovali stáročia. Pôvodné krkolomné názvy často nič nehovoria ani samotným obyvateľom. Pozrite, ako sa známe dediny volali kedysi a ako ich názvy vznikli.
Strelníky ako Šajba
Prvá písomná zmienka o obci Strelníky pochádza z roku 1465 pod názvom Saiba – ide o privilégium kráľa Mateja Korvína, v ktorom kráľ potvrdzuje staršie výsady kráľovského mesta Ľubietová, ktoré boli zničená počas husitských vojen. Z textu vyplýva, že Saiba existovala už pri vpáde husitov v roku 1433 a môžeme predpokladať, že obec vznikla už niekedy medzi rokmi 1379 a 1433. Neskôr sa názov obce menil na Saiby (1629), Schajba (1786), Šajba (1920) až do dnešného názvu Strelníky (1948).
Zyklafalu, Galfalwa, Hronsek
Najranejšia písomná zmienka o obci Hronsek, nachádzajúcej sa na ľavom brehu rieky Hron, asi 10 km južne od Banskej Bystrice pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.
Medzi brodmi
Keďže obec Medzibrod ležala na mieste medzi brodmi, mohla odtiaľto dostať svoje meno. Poloha obce a etymologický rozbor jej názvu potvrdzuje pôvod názvu obce za dostatočne zdôvodnený. Ako každé mesto a dedina bola však i obec Medzibrod nútená pod tlakom maďarizácie vzdať sa svojho starodávneho slovenského mena. Dostala pomenovanie Mezőkőz. Po oslobodení Slovenska z maďarského panstva, sa obci vrátil pôvodný názov Medzibrodie nad Hronom.
„I“ či „y“?
Poniky si od prvej písomnej zmienky až dodnes zachovali svoj názov. Odlišný bol len pravopis, písanie mäkkého či tvrdého „y“. V rôznych dokumentoch z rozličných čias sú to tieto varianty názvu obce: Ponik (1282), Ponyk (1284), Panyk (1358), Panyk libera (1424), Pojnik (1786) a napokon Poniky (od roku 1920). Ľud nazýval obec „Ponike“ alebo aj „Pojnike“. V starých listinách sa zväčša uvádza názov „Ponyk“ (písané aj Ponijk). Na historickej katastrálnej mape sa uvádza „Pöjnijk“ a neskoršie asi pomaďarčený „Pónik“.
Inferior Mychyna
Zaujímavý je aj vznik pomenovania obce Dolná Mičiná. Názov Mitchina sa po prvýkrát objavuje až začiatkom 16. storočia (1503) a to v testamente banskobystrického banského ťažiara Michala Königsberga (donátora banskobystrického farského kostola). Dolná Mičiná sa potom v rokoch 1565 a 1571 vyskytuje pod názvom Inferior Mychyna, v roku 1572 ako Also Mykefalva, 1598 ako Also Michina, 1720 a 1773 ako Alsó Micsinye, 1786 ako Alschó Micschinye, 1808 ako Alsó Micsinye alebo Dolní Mičina. V rokoch 1863 – 1913 ako Alsómicsinye a od roku 1920 ako Dolnia Mičiná až po dnešnú podobu Dolná Mičiná.
Králiti
Neďaleká obec Králiky vznikla po roku 1696 a patrila Radvanským. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1773 pod názvom Králiti. Neskôr sa názov obce menil na Králiki (1786) až na súčasný názov Králiky (1920).
Sťahovanie obyvateľov Koníc
Obec Podkonice sa prvýkrát spomína v listine kráľa Karola Roberta z roku 1340, kde sa uvádza ako „possessio Connyce“. Pravdepodobne však vznikla už oveľa skôr. Ako poddanská obec patrila k majetku Ľupčianskeho hradu. Predpoklad je, že obyvatelia pôvodnej osady Konice boli kráľovskými služobníkmi a mali na starosti lovecké koniarne. Od roku 1356 sa už v listinách hovorí o Podkoniciach, pretože pôvodní obyvatelia Koníc sa z doteraz presne nevysvetlenej príčiny presťahovali do priestoru pod nimi (odtiaľ názov Podkonice), kde sa táto podhorská obec nachádza dodnes.
Čítajte tiež:
Keď sa merať cestu rozhodne oplatí: 5 dedín pri Bystrici, do ktorých by ste mali zavítať
Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Bystrici, o ktorých vie málokto
Keď príroda prekvapuje: Prírodné zaujímavosti z obcí pri Bystrici, o ktorých vie málokto
Foto: ilustračné
