Pôvod miestnych chotárnych názvov II.
Včera sme vám priniesli článok o tom, ako vznikli pomenovania niektorých častí mesta, ktoré sa dodnes používajú. Predstavili sme pôvod názvov Karlovo a Hušták. Dnes sa pozrieme na to, ako vznikli ďalšie názvy častí mesta, okrem iného aj Banoša.
Chotárny názov Banoš (Na Banoši, Pod Banošom) je síce menej frekventovaný ako Hušták alebo Karlovo, no najmä medzi skôr narodenými Bystričanmi sa stále používa. Jeho pôvod je obyvateľom menej známy ako názvy dvoch predošlých mestských častí. Možno je to aj tým, že oblasť zvaná Banoš leží ešte aj dnes mimo zastavaného územia a tak ako kedysi i dnes sa tu nachádzajú len lúky a polia. História tohto názvu siaha pred rok 1379. V archívnych materiáloch sa zachovala svedecká listina datovaná 4. júnom 1379, v ktorej sa okrem iného píše: „Banskobystrický richtár Rudelinus a ďalší prísažní spolu s notárom Mikulášom svedčia, že nebohý Peter Karl predal svojho času Michalovi Rosenbergerovi poľnosti ležiace na území mesta vľavo od cesty vedúcej do Ľupče, ktoré kedysi patrili Slovákovi Banušovi (Sclavi Banusch) a ktoré kúpil Peter Karl za 220 florénov.” Meno majiteľa týchto pozemkov Banuša, Banoša (nie Bánoša) sa zachovalo dodnes v miestnej terminológii napriek siedmim storočiam, ktoré nás delia od doby, v ktorej žil.
Ďalšie dva chotárne názvy: Dolné a Horné lúky majú tiež starý pôvod, siahajúci až k počiatkom existencie mesta, no obe tieto pomenovania sa dnes už nepoužívajú. Časť chotára nazývaná Dolné lúky (Dolnje luke) sa rozprestierala na západ od stredovekej Bystrice, za potokom rovnakého mena. V 40. rokoch 19. storočia začala postupná výsadba stromov a drevín a koncom toho istého storočia aj plánovitá výsadba. Tým sa postupne z Dolných lúk vytvárala oddychová zóna, dnešný Mestský park.
Územie nazývané Horné lúky (Hornje luke) sa nachádzalo vo východnej časti mesta, za pôvodným ohybom koryta Hrona. Dnes by sme túto oblasť mohli vymedziť budovami Domu kultúry a Všeobecnej úverovej banky na západnej strane a chotárnou hranicou s obcou Majer na strane východnej. Táto pomerne rozsiahla časť mesta dnes zahŕňa aj priestor Sídliska, autobusovej a železničnej stanice, drevárskej fabriky Smrečina a tiež niekdajší rozsiahly areál Parnej (neskôr Štátnej) píly. Názov Horné lúky zanikol v priebehu 50. rokov 20. storočia, keď sa začala výstavba tehlových nájomných domov pri novej železničnej stanici a názvy novovybudovaných ulíc postupne starý termín – Horné lúky vytlačili a dnes sa vôbec nepoužíva.
Najstaršia časť mesta – hradný (zámocký) areál leží na úpätí kopca (vŕšku), ktorý plynule stúpa smerom na sever a vytvára pomerne rovnú a tiahlu vyvýšeninu. Kedysi túto časť chotára nazývali „Za zámok”. Minimálne od polovice 19. storočia sa začalo používať pomenovanie Jesenský vŕšok. Tento názov vznikol po majiteľovi približne 2/3 tamojších pozemkov. Volal sa Nicolas (Mikuláš) Jesenszky. Pomenovanie Jesenský vŕšok sa používa dodnes a súbežne s ním aj názov Kačica.
Ján Baláž Foto: skyscrapercity.com
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický Permon.