Podarená yorkšírka mladej Bystričanky: Ovláda 80 povelov a vždy stojí na stupni víťazov

Yorkšírka Lana nebola prvým miláčikom mladej Bystričanky. „Môj prvý miláčik bol králik menom Fliačik. Mala som ho rok pred Lankou a tú som dostala v mojich 12 rokoch,“ začala svoje rozprávanie Monika, ktorá vyrastala medzi dvanástimi psami, takže jej vzťah k nim je veľmi pevný a veľký.

Nie je to bábika za 5 centov

„Pred Lanou som chodievala venčievať psíky našich susedov a hlavne kríženca menom Rex. Síce "smrdkal“, ale mala som ho rada. Neprestala som ho venčievať, pokiaľ nás vo svojich trinástich rokoch neopustil," pokračovala.

Teraz má dvoch psíkov. Yorkšírskeho teriéra Lanu, ktorá má šesť rokov a kríženca nemeckého ovčiaka, zlatého retrívera a slovenského hrubosrstého stavača Zivu, ktorá má šesť mesiacov. Lana je jeden z mála yorkšírov, ktorý je podľa jej slov braný ako pes a nie bábika za päť centov.

„Síce je bezPP a každý ma za to ide ukameňovať, ale som rada, že môžeme tejto rase robiť dobré meno. Čím je staršia, tým je počúvnejšia a pokojnejšia. Áno, aj ona je uštekaná, ale len štekne na pozdrav a nešteká ako zmyslovzbavená,“ vysvetlila. Ako Monila doplnila, je jej veľmi ľúto, že toto plemeno poznajú ako malú, uštekanú „prachovku“. Preto sa s ňou snaží chodievať na čo najviac psích akcií a robiť tejto rase dobré meno.

Zvláda úklon aj odrazy od tela

„Ovláda okolo 80 povelov a základnú poslušnosť má v nechtíku… Úklon, popros, hanbi sa, hore (cúvať po zadných), preskok cez ruky pomedzi nohy a učím ju odrazy od tela,“ vymenovala s úsmevom.

Ľudia, ktorých stretáva sú vraj väčšinou prekvapení, aký výkon podá. Venuje sa s ňou agility (súťažne), dog dancingu (rekreačne alebo na ukážkach) a skúšali už aj dog frisbee a coursing. „Najväčšie nadanie má na robenie "prúserov“. :D Ale najviac jej ide učenie sa nových trikov a agility," povedala.

„Je to typický teriér. Aj ona má "svoje muchy“, ale za pamlsok ožije ako nič. Psy majú s ľuďmi veľa spoločného, len niektorí to nevnímajú,„ pokračovala Monika so slovami, žu už získali veľa ocenení z agility pretekov a výstav pre krížencov a psy bezPP. "Začala som s ňou chodiť po súťažiach minulý rok a vždy sme stáli na stupni víťazov,“ doplnila s úsmevom.

Pochváliť sa môžu druhým miestom z Kompraxových agility pretekov v Dolnej Strede, tretím miestom na podujatí Cross hafíkovanie v Bratislave, trimfom na Agility hrátkach v Banskej Bystrici, tretím a štvrtým miestom na Orieškiáde v Martine, tretím miestom na neoficiálnych agility pretekoch v Mošovciach, dvomi druhými miestami na neoficiálnych agility pretekoch v Košiciach, triumfom na dozvukoch z Chlpáča v Chrenovci-Brusne, dvomi prvými miestami na Považskom sympaťákovi v Beluši či druhým a tretím miestom na neoficiálnej rozlúčke s agility sezónou v Bratislave.

Člen rodiny, priateľ aj terapeut

S tým, že pes je najlepším priateľom človeka, jednoznačne, súhlasí. „Pre mňa to nie je len pes. Pre mňa je to člen rodiny, priateľ, terapeut, láska, kúsok mňa, proste moje všetko. Už som s ňou šesť rokov a život bez nej si neviem predstaviť,“ povedala mladá psíčkarka.

Vďaka svojmu havkáčovi nemá núdzu ani o veselé príhody. „Bola ešte šteniatko a išli sme na chatu, popri ktorej tiekla voda v jarku. My, malé deti, sme ho preskakovali. Lana ako sa rozcupitala, tak si to nevšimla a čľup do vody. Každý, čo niečo robil, tak to hneď nechal a išiel ratovať psa,“ zaspomínala si. Ako doplnila, vytiahli ju, potom všetci vybuchli smiechom a pes po nich pozeral, že či sú v poriadku.

So svojimi psami by sa podľa vlastných slov tiež chcela dostať na celosvetové agility súťaže ako sú EO (European Open), AWC (Agility World Championship) a podobne. So starostlivosťou o psíky to však u nej pri jej psíkoch zďaleka nekončí. „Keď sa dá, tak idem do útulku, snažím sa dostať do Občianskeho združenia Psíčkari Zvolen. Podieľam sa na akciách konanými týmto OZ. Snažím sa pomáhať ľudom pri výcviku ich psa,“ vysvetlila na záver Monika.

Čítajte tiež:

Podarený psík Bystričanky stvára poriadne kúsky: Abbie to s diskom vie lepšie ako ktokoľvek iný

Foto: archív Moniky Grofčíkovej