Pod Urpínom sa dočkáme opery rodáka Cikkera: Na javisku bystrického divadla znela naposledy v roku 1984
Nadšenci umenia, toto by ste si určite nemali nechať ujsť. Už onedlho v našom meste zaznie opera banskobystrického rodáka Jána Cikkera, ktorú ste u nás už roky nemohli vidieť.
Na javisku banskobystrického divadla znela opera Jána Cikkera Juro Jánošík dvakrát, a to v roku 1968 a v roku 1984. Po tretí raz uvedie túto národnú operu v šiestich obrazoch Štátna opera v Banskej Bystrici 5. marca o 18:30 v hudobnom naštudovaní dirigenta Mariána Vacha a pod režijným vedením Romana Poláka. V úlohe Jánošíka sa predstaví sólista Michal Hýrošš a v postave jeho milej Patrícia Macák Solotruková.
Jeho tvorba je neprekonaná
„Pre tvorbu Jána Cikkera sme sa rozhodli nielen preto, že je náš, je to banskobystrický rodák, človek, ktorý mal vzťah k nášmu divadlu a k ľuďom, čo tu pracovali. Možno ešte väčšou motiváciou je to, že ide o jedného z našich najlepších operných skladateľov a jeho tvorba v určitom zmysle slova je vlastne neprekonaná,“ konštatovala Na tlačovej besede dramaturgička Alžbeta Lukáčová. Pripomenula, že téma Jánošíka je stále aktuálna a provokuje.
„Angličania majú Robina Hooda a my Jánošíka. Táto legenda je veľmi živá, bola veľakrát používaná, zneužívaná, ironizovaná. Jej základom je kontrast medzi chudobnými a bohatými. Keď sú nožnice príliš roztvorené, vznikajú problémy, vzniká vzbura a môžu vznikať jánošíkovské skupiny. Je to univerzálne, pretože aj v dnešnej dobe mám pocit, že sa tie nožnice ešte viac roztvárajú,“ priblížil režisér Polák.
„Inscenáciu sme robili tým spôsobom, že z akýchsi historických kostýmov v prvých dvoch obrazoch prechádzame do súčasnosti. Na librete sme nič nemenili. Keď Juro spieva o slobode, že niekedy bude, môžeme si uvedomiť, či ju aj dnes máme. Môžeme sa viac zamýšľať nad spoločensko-kritickým významom tejto opery,“ dodal Polák.
Pracoval na nej tri roky
Juro Jánošík je pre banskobystrickú operu už 267. premiéra. Svetová premiéra bola na javisku SND v Bratislave v roku 1954 a jej uvedenie malo veľký úspech.
Cikker na svojej prvej opere pracoval plné tri roky. S výsledkom po premiére však nebol úplne spokojný, preto sa rozhodol dielo prepracovať. Nová verzia bola uvedená v roku 1956.
Juro Jánošík vznikal v období, keď folklór a folklorizmus predstavovali akúsi „výkladnú skriňu“ vtedajšej kultúrnej politiky. „Z tohto pohľadu by sa Jánošíkov spev o slobode na konci opery dal chápať aj ako výraz túžby po živote bez totality. Z hľadiska dramaturgie a umeleckého uchopenia svojich scénických diel ostal Ján Cikker verný svojmu základnému princípu dať im silný etický a ľudský rozmer sprostredkovaný rečou hudby,“ uzavrela Lukáčová.
Čítajte tiež:
Špeciálny prehľad na marec pre Bystričanov: 10 lákadiel, ktoré by ste počas mesiaca nemali vynechať
Máme sa naozaj na čo tešiť: Veľký prehľad TOP 30 podujatí v Bystrici v roku 2016
Foto: ilustračné