Jakub Forgács Rôzne

Otrasné momenty, ktoré Bystricu zasiahli tvrdou ranou: Plienenie aj oheň v uliciach mesta

Mesto pod Urpínom nestretajú len veselé chvíle. Banská Bystrica musela čeliť i naozaj otrasným momentom. V uliciach zavládlo plienenie, oheň a nie iba to. Napriek tomu sú tieto momenty pre mnohých Banskobystričanov stále takpovediac veľkou neznámou. Vedeli ste o tomto?

Ilustračný obrázok k článku Otrasné momenty, ktoré Bystricu zasiahli tvrdou ranou: Plienenie aj oheň v uliciach mesta
5
Galéria
Zdroj: Stredoslovenské múzeum

Jeden z najtragickejších osudov postihol Banskú Bystricu a jej obyvateľov na začiatku odboja uhorských stavov proti Habsburgovcom, v čase povstania Štefana Bočkaja (Bocskay). Úder dosiahol na mesto už v zime, ale jeho vyvrcholenie pocítilo hlavne na jar roku 1605.

Povstalci pri chotári

Víťazný postup povstaleckých vojsk v jeseni 1604 a vyhlásenia vodcu povstania, menovite ohľadom náboženskej slobody, vzbudzovali u mnohých obyvateľov evanjelickej Banskej Bystrice značné nádeje a tým i vnútorný príklon k ideám, za ktoré bojovali povstalci. Na druhej strane chýry o správaní sa maďarských hajdúchov voči miestnym obyvateľom na území, obsadenom povstalcami, vzbudzovali aj u Banskobystričanov nemalé obavy.

Súčasne obyvateľstvo mesta, prevažne nemeckej národnosti, nenachádzalo dostatok odhodlania odrazu vypovedať poslušnosť Habsburgovcom a postaviť sa na stranu otvoreného odporu proti cisárskemu, zväčša nemeckému vojsku, ktoré im navyše neraz pomáhalo odrážať útoky tureckých hord, sústavne dorážajúcich na mesto a plieniacich jeho okolie.

Nebezpečenstvo sa pre Banskú Bystricu stávalo reálnym koncom roku 1604, kedy sa Bočkajovi povstalci po víťazných bitkách na východnom, ale aj na strednom Slovensku, približovali k chotáru mesta. V tomto čase prichádzali zo strany Štefana Bočkaja stredoslovenským banským mestám výzvy pridať sa na stranu povstalcov. Súbežne sa opakovali požiadavky hlavného veliteľa cisárskych vojsk Juraja Bastu poskytovať jeho vojsku hlavne potraviny či povoz.

Mestská rada takto musela do protipovstaleckej vojenskej základne v Brezne poslať v dvoch etapách spolu 94 mužov. Okrem toho tam odosielala aj odev, ošatenie, potraviny pre zásobenie 150 mužov posádky. Navyše Banská Bystrica pre túto základňu zabezpečovala povozy, meď a železo.

Bočkajovi vojaci sa po prvýkrát dostali do mesta 2. marca 1605. Išlo o jazdecký oddiel kapitána Františka Rédeiho, ktorý mal zabezpečiť podriadenie sa mesta podmienkam povstalcov. Zrejme v dôsledku neochoty mestskej rady prijať Bočkajove podmienky, Bočkajovi vojaci zajali richtára Juraja Zahlweina a odviedli ho do svojho tábora v neďalekej Uľanke. ďalšieho násilia sa zatiaľ nedopúšťali a mesto opustili.

Z koristi sa ľuďom nevrátilo nič

Obranu banských miest zabezpečoval hlavný obvodný kapitán Sieg-frid Kolonič, vojsko ktorého dopĺňali aj oddiely kozákov. V Banskej Bystrici mu bolo navyše k dispozícii vojsko Gašpara Tribela, hlavného kapitána a pána hradu Slovenská Ľupča. Tohto Kolonič poveril obranou mesta a podriadil mu aj velenie nad kozákmi. Na základe príkazu Tribel 4.3. vtiahol s armádou do mesta. Od hradného kapitána žiadal vydanie kľúčov, aby v priestoroch hradu údajne mohol ubytovať svojich vojakov. Hradný kapitán požiadavku odmietol s odôvodnením, že v hrade ešte nikdy nebolo cudzie vojsko. Tribel mu odobral kľúče násilím a vojakov v hrade ubytoval napriek nesúhlasu.

Na druhý deň, 5. marca, Rédeiho hajdúsi vtrhli do Banskej Bystrice po druhýkrát a začali rabovať v domoch miestnych obyvateľov v dolnej časti mesta. Obranný oddiel Tribela sa pritom z hradu nepohol, aby chránil bezpečnosť mešťanov, hoci mal vedomosti o rabovaní hajdúchov. Uspokojil sa s niekoľkými symbolickými výstrelmi, ktoré rabujúcich nedokázali odplašiť. Títo odtiahli s tučnou korisťou späť do svojho tábora pri Uľanke až k večeru. Po odchode sa kozáci a ďalší Tribelovi vojaci vyrútili z mestského hradu na domy občanov s odôvodnením, aby im vraj hajdúsi všetko neodvliekli, vlámali sa do pivníc a tam sudy vyprázdňovali. Zvyšujúce víno, ktoré nevládali vypiť, pred očami svojich dôstojníkov v nádobách odniesli.

Tribel dostal správy o blížiacej sa vojenskej posile, oddiele kozákov, ktorý prichádzal s bohatou korisťou z Turca cestou od Harmanca. ďalší deň, 6. marca preto vyslal svojich vojakov (vrátane kozákov) z hradu smerom na Uľanku. Cieľom bolo zovrieť tam táboriacich hajdúchov a zabrať im korisť, ulúpenú deň predtým v Bystrici. Hajdúsi, ktorí sa pri Uľanke ocitli v pasci zo severu i z juhu, usilovali sa prebiť smerom na juh. Zanechali pritom väčšiu časť koristi, ktorá prešla do rúk víťaza, zväčša kozákov, prípadne Tribelových vojakov. Olúpenému obyvateľstvu mesta sa však z tejto koristi nevrátilo nič.

Po udalostiach v Uľanke kozáci spod Tribelovho obranného oddielu prešli späť ku Koloničovi. Ich miesto nahradili vojaci z radov Nemcov. Obyvatelia mesta privítali tento krok, pretože v radoch nemeckých vojakov videli záruku lepšej ochrany pred nepriateľom. Žiaľ, čoskoro zažili sklamanie aj zo strany týchto nádejných obrancov.

Plienenie a zabíjanie

V ďalších dňoch prichádzali mestu výhražné listy od Bočkajových vojenských veliteľov a s nimi i správy o víťazstvách povstaleckej armády. Mesto sa stále odmietalo podriadiť Bočkajovým výzvam pridať sa na stranu povstalcov. Po páde Zvolena, ktorý obsadilo Rédeiho vojsko 10. apríla, bola na rade Banská Bystrica.

Za neústupčivosť a odpor, ktorý kládli Banskobystričania povstalcom, sa Rédei rozhodol mesto tvrdo potrestať a kruto s ním zúčtovať. 15. apríla 1605, okolo polnoci vtiahol so svojou armádou, doplnenou turecko-tatárskymi oddielmi, do chotára mesta. Aby obyvateľstvo postrašil, dal zapáliť medenú hutu na dolnom predmestí v časti Hušták, pričom oheň zachvátil aj časť domov. Pri oslnivom svetle požiaru vojaci prerazili dolnú bránu mesta a vnikli do Dolnej ulice. Ďalšie oddiely hajdúchov sa rútili do mesta od severu Farskou ulicou (dnes ul. J. Bakossa) s cieľom prelomiť najmenej opevnenú časť, dobyť zároveň hrad a opanovať hradný areál.

Pešiaci i jazdci, ktorí mali zabezpečovať obranu mesta, boli údajne v opitom stave a nedokázali sa včas postaviť nepriateľovi na vážnejší odpor. Pokusy obyvateľov o obranu boli imaginárne. Nerovný boj presily hajdúchov s obrancami mesta sprevádzalo strašné plienenie a zabíjanie vystrašeného civilného obyvateľstva. K dielu skazy prispel navyše požiar, ktorý vypukol na dolnom konci. Onedlho sa rozšíril do centra a zachvátil domy na hlavnom námestí Bela IV. (dnes Námestie SNP), ako aj celú severozápadnú časť mesta. Od požiaru ostal uchránený len hrad a horný koniec mesta.

Neznesiteľnej horúčave a hustému dymu nedokázali odolať nielen mnohí občania, ktorí prišli o život, ale ani dobyvatelia. Keď sa obranné oddiely postihnutého mesta ako-tak vzchopili a začali prechádzať do protiútoku, za pokračujúcej streľby obrancov hajdúsi mesto opustili, voliac dočasný ústup smerom na Zvolen. Počas tragickej noci prišlo o život viac ako sto občanov mesta. Medzi nimi aj niektoré popredné osobnosti, napr. člen mestskej rady Unwerdorben. Našli ho zabitého za domom v záhrade.

Podľa zdrojov, ktoré nám približujú túto situáciu, udalosti mali tragické pokračovanie hneď po rozvidnení, ako uvádza súdobý pamätník: Bol to obraz na zaplakanie, ktorý sa objavil pred očami ľudí pri východe slnka. Všade dookola trčali zadymené holé múry. Na uliciach sem tam ležal mŕtvy či ranený. Mnohí ľudia držali v rukách cennejšie veci. Väčšina z nich bola len v nočnom oblečení, pretože pri vrútení sa nepriateľského vojska do mesta nebol čas na obliekanie. Okrem vypálených domov a podpálenej medenej huty vyhorela aj oceľová huta, dolný mlyn pri sútoku Hrona a Bystrièky, mestské jatky a ďalšie objekty.

V priebehu dňa všeobecný zmätok a útrapy obyvateľstva mesta pokračovali. Obavy Banskobystričanov, čo ostali na žive rástli, keď sa oddiely jazdcov i pešiakov, ktoré zlyhali pri obrane, začali vzďaľovať zo spustošeného mesta. Za jazdcami kráčali vojaci pešieho pluku. K týmto sa pripojili mnohí občania, ktorí, keď už všetko stratili, chceli si zachrániť aspoň holý život. Na utekajúcich striehli Rédeiovi hajdúsi, ktorí na nich nemilosrdne zaútočili. Najväčšie obete boli medzi utekajúcim bezbranným civilným obyvateľstvom. Mnohých z nich bočkajovci zabili, ďalších chytili a predali Turkom do otroctva.

Draho vykúpený výdobytok

G. Tribel s početnou skupinou vojakov sa zachránil tým, že sa uchýlil do svojho hradu v Slovenskej Ľupči. Tu odolal viacerým opakovaným útokom Bočkajovských vojsk a vydržal až do skončenia povstania. Rédei mohol teraz smelo vkročiť do dobytého, spustošeného mesta. V čase, keď kopali mŕtvym obetiam spoločný hrob, mohol v úlohe víťaza nerušene klásť živým pozostalým mešťanom podmienky.

Jednou z prvých požiadaviek Rédeiho bolo výkupné za richtára J. Zahlweina, na ktoré sa museli mešťania skladať. Mestu pridelili vojenskú posádku (80 mužov), ktorú muselo zabezpečiť všetkými prostriedkami a muselo vyhovieť všetkým jej požiadavkám.

Ďalšiu ťarchu mesto pocítilo koncom r. 1605, keď snem v Krupine rozhodol o uvalení mimoriadnej dane pre banské mestá vo výške 4 000 zlatých. Polovicu z tejto sumy mala zaplatiť Banská Bystrica. Za daného stavu mesto nebolo v stave splniť túto tvrdú úlohu. Jedným zo zdrojov, ako získať prostriedky, bol napr. predaj mestskej záhrady pri Majeri. Mesto ostalo bez prostriedkov na revitalizáciu, pretože okrem spustošených domov povstaleckým vojskám padli za obeť aj povrchové banské a hutné zariadenia.

Ničivej pohrome v polovici marca padla za obeť aj budova chýrnej mestskej latinskej školy, známej neskôr tiež ako gymnázium. Dočasné prístrešie pre ňu poskytla mestská rada vo vlastnom prenajatom dome, kde sa po utíšení pomerov vyučovalo až do dokončenia opravy školskej budovy. Budova školy bola obnovená až po skončení povstania a výučba v nej sa opäť začala až v októbri 1606.

Možno jediným, draho vykúpeným výdobytkom, ktorý prinieslo povstanie Banskobystričanom, bola náboženská sloboda, ktorú potvrdil mier vo Viedni 23. 6.1606.

Čítajte tiež:

Návrat do slávnej histórie Bystrice: Keď pod Urpínom vyrástol naj skokanský mostík v Československu!

Zábery, ktoré by bola škoda nevidieť: Zaspomínajte si, ako vyzerala Bystrica pred desiatkami rokov

V Bystrici kedysi prevládali nemčina aj maďarčina: Ako sa volali známe ulice či námestia pred stovkami rokov?

Pozoruhodnosť, o ktorej vie iba málo Bystričanov: Takýto zemepis uzrel svetlo sveta v našom meste!

Cenník bystrického hotela z čias dávno minulých: Koľko kedysi pod Urpínom stálo ubytovanie, či pivo!

Bystrica v prúde času zažila vzostupy aj pády: 10 historických míľnikov, ktoré formovali naše mesto

Dominanta nášho námestia v prúde času: História Hodinovej veže, ktorú nepoznajú ani mnohí Bystričania

Foto: ilustračné

Zdroj: Pavol Martuliak / Permon.eu

Dobové zábery vs. súčasnosť. Ako vyzerajú známe miesta v Bystrici?
5
Galéria
Zdroj: Stredoslovenské múzeum/Dnes24
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM