Nevídaný úspech folklórneho súboru z Horehronia: Priamo v Moskve obsadil prvé miesto!

V nemalej konkurencii dosiahli Horehronci parádny triumf. Svojim spevom ohromili aj ruskú porotu. Prečo zvukár skoro spadol zo stoličky a čo nedokázal pochopiť ani riaditeľ Akadémie umenia v Moskve?

Kristína Kožiaková
Ilustračný obrázok k článku Nevídaný úspech folklórneho súboru z Horehronia: Priamo v Moskve obsadil prvé miesto!
Zdroj: Monika Čubaňová

Nedávno sa Horehronský viachlasný spev zapísal medzi nehmotné kultúrne dedičstvo Slovenska. Neprešlo veľa času a bol nominovaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Folklórny súbor Šumiačan bol s horehronským viachlasným spevom reprezentovať naše Horehronie, ale aj Slovensko na festivale v ďalekej Moskve. Rozprávali sme sa s umeleckým vedúcim súboru Mariánom Čupkom.

Ako ste sa ocitli na festivale v Moskve?

Najdôležitejšia vec, ktorú chcem povedať je, že my sme folklórny súbor z Horehronia a zastupujeme aj ostatné dediny ako Vernár, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka, Polomka. Toto všetko sú reprezentanti Horehronského viachlasného spevu. Šumiac je špecifický tým, že často vystupujeme na významných podujatiach, čo sa týka celoslovenských národných osláv ako napríklad Slovenské národné povstanie a podobne. Máme za sebou vystúpenie aj s Alexandrovcami. Na základe toho nás pozná široká verejnosť a určite sa o to zaslúžila aj pieseň na Kráľovej holi, ktorú originálne spievame iba my Šumiačania. Toto je cesta, kedy došlo k tomu, že mnoho ľudí nás obdivujú, majú radi, a preto nás odporučili na medzinárodný festival do Moskvy. Vedeli, že tam nesklameme. Na základe toho sme dostali pozvanie z Ministerstva kultúry Ruskej federácie a my sme sa teda prihlásili.

O akú súťaž sa konkrétne jednalo?

Jedná sa o súťaž, ktorá má uchovávať staré národné tradície a takisto zachovávať identitu národa. Hlavne prostredníctvom piesní a zvykov, ktoré sa uchovávajú už stáročia.

Zaujímavosťou bolo, že sme museli spĺňať stanovený vek. Umelecký súbor musel mať priemerný vek minimálne 50 rokov. Pretože iba tí, ktorí sú autentickí, zažili mamy, otcov, starých rodičov, ktorí boli, robili a žili v tej dobe, to vedia podať srdcom. Inak to prežívajú ľudia, ktorí majú spomienky, ako sa napríklad spievalo v hore, alebo len o tom počuli.

Odkiaľ boli ostatné súbory, a teda vaši súperi?

V celom Rusku prebiehala národná súťaž, z ktorej postúpilo najlepších osem súborov. Jeden mohol mať maximálne 12 členov. Nakoľko boli takto stanovené pravidlá aj pre nás, nemohli sme tam byť všetci. Proti ôsmim súborom z celého Ruska sa ešte okrem nás postavili Bielorusi, súbor z Rumunska a Srbska.

Kde prebiehala súťaž a akou formou?

Celá súťaž, ktorá bola organizačne na vysokej úrovni, prebiehala v divadle Mimiky a pohybu. Perfektné ozvučenie a pekne pripravená scéna. V porote sedeli naozaj veľmi významní ľudia ako riaditeľ Akadémie umenia v Moskve, riaditeľka Konzervatória v Moskve, dirigent najväčšieho ruského zboru, ktorý má 350 členov, všetko odborníci na túto tematiku.

Každý súbor mal priestor na začiatku, kde odspieval dve – tri piesne. Zo všetkých nakoniec vybrali osem najlepších. Potom sa vytvorili dvojice a postupne sa vyraďovalo. Čiže už to bol modernejší spôsob. A my sme takto postupovali, až sme sa dostali medzi posledných štyroch. Opäť sme spievali proti sebe a keď prišlo na vyhlasovanie výsledkov, skončili sme na prvom mieste.

Aké piesne z nášho kraja odzneli vo vašom podaní?

My sme mali veľa pripravených piesní, no odspievali sme asi sedem. Naozaj sme sa stretli s vynikajúcimi súbormi, ktoré majú nádherné štyri až päť hlasné vstupy.

Riaditeľ akadémie prišiel za mnou a hovoril, že nevie pochopiť, ako môžme tak krásne, čisto ale hlavne hlasno spievať. Zvukár mi neskôr povedal, že spadol skoro zo stoličky, keď sme začali spievať.

Musel sťahovať mikrofóny. Predčili sme všetkých dynamikou a suverenitou. Vybrali sme si piesne, ktoré zobrazovali náš život ako pieseň Pod Úbočou pod tou sivou hoľou, Na kráľovej holi, ktorú poznajú už aj v Moskve vďaka tomu, že sme ju spievali v minulosti aj s Alexandrovcami. Potom sme spievali rubársku pesničku Zahučala hora a iné. Ospevovali sme našu krajinu. Pripravili sme si aj náš starosloviensky Otčenáš a ten naozaj veľmi zaujal.

Čo ste získali?

Získali sme nádherné ocenenia ako samovar a tradične maľovanú misu aj diplomy. Chcel by som však podotknúť, že sme reprezentovali všetkých Horehroncov. Nie sme jediní, ktorí spievajú viachlasným spevom. My sme ako víťazi dostali pozvánku aj na budúci rok. Budem rád, ak by na budúci rok išiel aj iný súbor. Ja to vnímam tak, že vyhralo Horehronie. Šumiac bol reprezentantom Horehronia. Som rád, že sa nám podarilo uspieť, keď sme už merali takúto cestu.

Môže vás zaujímať:

Horehronci, tak toto sme ešte nezažili: Náš spev mieri priamo do zoznamu UNESCO

Horehronci, na toto môžeme byť skutočne pyšní: Konečne si niekto všimol náš spev, hrozí nám takáto pocta!

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame