Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?

Mnohé upadli do zabudnutia, iné sa používajú dodnes. Historické pomenovania častí mesta pod Urpínom už mnohým Bystričanom nič nehovoria. Posvietili sme si na pôvod tých najznámejších!

Jakub Forgács

V každej obci a meste sa vyskytujú miestne, zväčša špecifické pomenovania, ktorými obyvatelia označujú jednotlivé časti svojho územia – chotára. V Banskej Bystrici sa v miestnom názvosloví dodnes používajú niektoré názvy, ktoré pretrvali aj niekoľko storočí. Sú však aj také, s ktorými sa dnes môžeme stretnúť už len v starých archívnych dokumentoch. Počas uplynulých čias buď zanikli alebo sa natoľko zmenili, že ich pôvodný názov upadol do zabudnutia. Mnohé z miestnych pomenovaní zaniklo aj prirodzenou cestou. Ľudia ich jednoducho, z rôznych príčin, prestali používať a názvy „odišli” s poslednou generáciou, ktorá ich poznala a používala.

Poslovenčený Hofstadt

K najstarším miestnym názvom, ktoré sa používajú dodnes, môžeme zaradiť najmä tri: Karlovo, Hušták a Banoš. Prvý z nich má svoj pôvod v XIV. storočí. Vtedy pozemky ležiace severne od mesta vlastnila rodina Karlovcov. Jej príslušníci, ktorí mali nemecký pôvod, boli významnými ťažiarmi, majiteľmi baní, ringbürgermi vlastniacimi aj najväčší dom na námestí. Ich rodina sa v archívnych dokumentoch spomína už v roku 1326.

Do povedomia obyvateľov Banskej Bystrice sa zapísal najmä Peter Karl, ktorý od roku 1363 mal aj patronátne právo nad Kostolom sv. Alžbety. V roku 1896 dokonca po ňom premenovali Lazovnú ulicu (Károly Péter utcza). Názov Karlovo (predtým aj Karlová) sa i dnes používa na identifikovanie mestskej štvrte rodinných domov, ktoré stoja na bývalých pozemkoch rodiny Karlovcov.

Druhým, ešte frekventovanejším pomenovaním, používaným Bystričanmi takmer denne, je Hušták. História tohto názvu siaha do XIV., resp. XV. storočia. V tomto období v Banskej Bystrici prevládala latinská, prípadne nemecká terminológia. Vtedajší obyvatelia používali pre „vnútorné” mesto, ktoré zahrňovalo celé dnešné historické jadro (okrem spodnej polovice Dolnej ulice a oblasti Fortničky) označenie Burgstadt. Pre spodnú časť dnešnej Dolnej ulice, ktorá bola v tej dobe od ostatného mesta oddelená drevenými palisádami a od konca XVI. storočia aj mestskou bránou a hradbami, bolo vžité pomenovanie Hofstadt.

V priebehu ostatných piatich storočí si slovenské obyvateľstvo mesta tento názov poslovenčilo a z Hofstadtu sa časom stal Hušták. Dnes sa ním už nenazýva spodná polovica Dolnej ulice a ani oblasť Fortničky, ale priestor na sútoku Bystrice a Hrona a časť mesta ležiaca za potokom Bystrica, kde kedysi stálo malebné námestie, oficiálne pomenované Dolným.

Meno majiteľa

Chotárny názov Banoš (Na Banoši, Pod Banošom) je síce menej frekventovaný ako Hušták alebo Karlovo, no najmä medzi skôr narodenými Bystričanmi sa stále používa. Jeho pôvod je obyvateľom menej známy ako názvy dvoch predošlých mestských častí. Možno je to aj tým, že oblasť zvaná Banoš leží ešte aj dnes mimo zastavaného územia a tak ako kedysi i dnes sa tu nachádzajú len lúky a polia. História tohto názvu siaha pred rok 1379.

V archívnych materiáloch sa zachovala svedecká listina datovaná 4. júnom 1379, v ktorej sa okrem iného píše: „Banskobystrický richtár Rudelinus a ďalší prísažní spolu s notárom Mikulášom svedčia, že nebohý Peter Karl predal svojho času Michalovi Rosenbergerovi poľnosti ležiace na území mesta vľavo od cesty vedúcej do Ľupče, ktoré kedysi patrili Slovákovi Banušovi (Sclavi Banusch) a ktoré kúpil Peter Karl za 220 florénov.”

Meno majiteľa týchto pozemkov Banuša, Banoša (nie Bánoša) sa zachovalo dodnes v miestnej terminológii napriek siedmim storočiam, ktoré nás delia od doby, v ktorej žil. Ďalšie dva chotárne názvy: Dolné a Horné lúky majú tiež starý pôvod, siahajúci až k počiatkom existencie mesta, no obe tieto pomenovania sa dnes už nepoužívajú. Časť chotára nazývaná Dolné lúky (Dolnje luke) sa rozprestierala na západ od stredovekej Bystrice, za potokom rovnakého mena. V dobových prameňoch – na mapách sa stretávame aj s pomenovaním Špitálska lúka (Spital wiese), keďže toto územie patrilo k tzv. špitálskemu kostolu (sv. Alžbety v Dolnej ulici).

V prvej polovici XIX. storočia sa táto oblasť využívala zväčša pre potreby vojska. Slúžila ako cvičisko a pokusná strelnica. V 40. rokoch toho istého storočia začala postupná výsadba stromov a drevín a koncom XIX. storočia aj plánovitá výsadba. Tým sa postupne z Dolných lúk vytvárala oddychová zóna, dnešný Mestský park. Ten od konca 50. rokov XX. storočia až do roku 1989 niesol nezmyselné pomenovanie Leninov. S týmto názvom sa, bohužiaľ, pri bežnej komunikácii hlavne s mladšími ľuďmi stretávame i dnes.

Horné lúky aj Za zámok

Územie nazývané Horné lúky (Hornje luke) sa nachádzalo vo východnej časti mesta, za pôvodným ohybom koryta Hrona. Dnes by sme túto oblasť mohli vymedziť budovami Domu kultúry a Všeobecnej úverovej banky na západnej strane a chotárnou hranicou s obcou Majer na strane východnej. Táto pomerne rozsiahla časť mesta dnes zahŕňa aj priestor Sídliska, autobusovej a železničnej stanice, drevárskej fabriky Smrečina a tiež niekdajší rozsiahly areál Parnej (neskôr Štátnej) píly.

V minulosti sa používal súbežne aj názov Schloss wiese (Zámocká, Hradná lúka). Názov Horné lúky zanikol v priebehu 50. rokov XX. storočia, keď sa začala výstavba tehlových nájomných domov pri novej železničnej stanici a názvy novovybudovaných ulíc postupne starý termín – Horné lúky vytlačili a dnes sa vôbec nepoužíva.

Najstaršia časť mesta – hradný (zámocký) areál leží na úpätí kopca (vŕšku), ktorý plynule stúpa smerom na sever a vytvára pomerne rovnú a tiahlu vyvýšeninu. Kedysi túto časť chotára nazývali „Za zámok”. Minimálne od polovice XIX. storočia sa začalo používať pomenovanie Jesenský vŕšok. Tento názov vznikol po majiteľovi približne 2/3 tamojších pozemkov. Volal sa Nicolas (Mikuláš) Jesenszky. Pomenovanie Jesenský vŕšok sa používa dodnes a súbežne s ním aj názov Kačica.

Čítajte tiež:

Bitka, ktorá vymanila Slovensko z područia Uhorska. Vedeli ste, že sa odohrala medzi Bystricou a Zvolenom?

Erotické podniky, kolkárne aj niekoľko kúpeľov… Medzi vojnami sme v Bystrici zažili nebývalý rozkvet

Keď baníctvo v Bystrici nahradil priemysel. Meštiansky cukrovar aj celožupná poisťovňa v meste

V hostincoch do signálu zvona aj zakázaný hazard…Ako sa pred stovkami rokov bavili Bystričania?

Zdroj: Ján Baláž / Permon.eu

Foto: ilustračné

Odporúčame