Nabrala odvahu, opustila rodné mesto a vydala sa za hranice: Spoveď Bystričanky, ktorá odišla hľadať šťastie do Dánska

V dnešnej dobe už nie je nič výnimočné na tom, že ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Odchádzajú z rôznych dôvodov a do rôznych kútov celého sveta. Prinášame vám spoveď mladej Banskobystričanky, ktorá sa vybrala hľadať šťastie na sever Európy.

Jakub Forgács

Kristína Bílková (21) je rodáčka z Banskej Bystrice, ktorá celé detstvo, väčšinu voľného času, trávila v meste pod Urpínom Po štúdiu na ZŠ SNP 20 pokračovala na jej vytúženú školu, GAS (Gymnázium Andreja Sládkoviča), Časom sa vyprofilovala, chcela sa stať političkou a zmeniť veci na Slovensku. Už od 17 rokov sa aktívne venovala Rade študentov a dobrovoľníctvu. Avšak, všetko sa zmenilo.

Prečo a ako si sa rozhodla vycestovať do Dánska?

Moja cesta do Dánska, kde momentálne študujem, bola zaujímavá. Pred pár rokmi by som si ani nevedela predstaviť štúdium v zahraničí a bez rodiny, nuž a teraz práve naopak, myslím si, že to bolo zatiaľ to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Rodina chýba, ale ináč asi nič. Do Dánska som sa dostala cez agentúru, ktorej reklamu som našla na internete úplne náhodou.

Ešte predtým si však niekoľko mesiacov strávila v Anglicku…

Čo sa týka Anglicka, Londýna, kam viedli moje kroky ešte pred samotným Dánskom, bolo to akési krajné a neočakávané rozhodnutie. Do Anglicka som sa vybrala len na leto s tým, že zarobím peniaze a v septembri sa vrátim do školy. To som ale nečakala, že ma nepríjmu. Keď som zistila, aká je skutočnosť a že momentálne mám prácu a ak sa vrátim naspäť na Slovensko, nezamestnám sa, nemala som na výber. V Anglicku som mala stabilný príjem a vlastne, nič mi nechýbalo, myslela som si… Kúpila som si, po čom som túžila a žila som si vlastný život.

Vycestovala si sama alebo s nejakou kamarátkou či partiou?

Musím povedať, že nebyť mojej kamarátky, tak by som sa asi neodhodlala. Vždy je dobre, keď máte niekoho pri sebe. Áno, do Anglicka sme sa vybrali dve dievčatá. Zo dňa na deň sa nám zmenili životy. Už sme neboli len tie malé dievčatá, ale veľké baby, ktoré išli do sveta a zarábali si na to, aby prežili. No zo začiatku, prvý mesiac, nás podporili rodičia… v istom čase sa naše cesty trochu odklonili, takže druhú polovicu môjho pobytu som trávila s mojimi novými zahraničnými kamarátmi, z krajín ako je Poľsko, Litva, Anglicko, Francúzsko, Česko či Taiwan.

Čomu všetkému si sa v zahraničí venovala?

Tak ako som už spomínala, prvé kroky viedli do Anglicka, kam som prišla len tak „na blind“, veď reku peniaze mám, pomaly sa rozbehnem a nájdem prácu. Avšak peniaze sa minuli do týždňa a ja som si začala byť trochu neistá, tak som sa s CV-čkami v ruke rozhodla ísť do centra. Londýn je mesto plné možností. Ja s minimálnymi skúsenosťami, som si za deň našla prácu. Najprv som pracovala v kuchyni so Španielmi, takže moja angličtina išla bokom. Naučila som sa španielsky, nuž, po pol roku som sa rozhodla zmeniť prostredie. Predsa len, Anglicko je o angličtine a ja som sa v nej chcela zdokonaliť.

Moja druhá práca, kde som bola zamestnaná, bola čašníčka (v anglickej reštaurácii), takže moji anglickí kolegovia a zákazníci mi s angličtinou pomáhali každý deň. Po dvoch mesiacoch som sa dopočula o lukratívnej ponuke, kde garantovali viac peňazí a hodín. Išlo o sieť predajní. Skúsila som to a som šťastná. Pol skvelého roka mi dalo veľa skúseností, zážitkov a priateľov. Bol to najzaujímavejší čas v Londýne. Avšak predsa, niečo mi chýbalo, okrem rodiny pravdaže. Bolo to vzdelanie a nevedela som si seba predstaviť o 20 rokov robiť baristku, aj keď mi to prirástlo k srdcu. Dnes študujem a popritom pracujem v reštaurácii, kde mám skvelý tím dánskych kolegov a lepšie by byť ani nemohlo.

Podporovala ťa tvoja rodina v rozhodnutí, odcestovať mimo Slovenska, alebo si musela svojich blízkych dlhšie presviedčať?

Moja rodina bola síce smutná a po pravde, aj teraz by ma mali radšej doma, ale v rozhodnutí ma podporili a podporujú, sú hrdí. Vždy sa k nim rada vraciam.

Ako zvládaš odlúčenie od rodiny a ako často sa vraciaš na Slovensku?

Rodina chýba, ale sme v kontakte, či už telefonicky alebo na Skype. Vďaka bohu, máme internet. Občas sú aj ťažšie chvíle, priznám sa, vtedy najradšej zavolám domov a všetko je hneď lepšie. Je to asi približne každé štyri mesiace, takže to ujde.

Musela si pred odchodom zo Slovenska riešiť nejakú byrokraciu alebo papierovačky s úradmi, aby si mohla odcestovať

Čo sa týka papierovačiek, možno spomenúť poisťovňu a čo sa týka Dánska, ako študent v zahraničí, tam toho bolo viac. Musela som posielať nejaké dokumenty na Ministerstvo školstva a tiež som bola na úrade práce a podobne, no nič zložité.

V čom vidíš hlavné rozdiely v pracovných podmienkach u nás a v zahraničí?

Čo sa týka pracovných podmienok, v porovnaní so zahraničím, Slovensko je veľmi pozadu. V Anglicku som si vedela zarobiť a ešte aj našetriť a užiť život, aj keď som platila veľa peňazí na bežné veci ako je cestovné, strava, ubytovanie, stále mi zostalo dosť peňazí. Minimálna mzda v Anglicku v roku 2014 bola 6,33 £ na hodinu a po odchode to už bolo 6,50 £ na hodinu. Ja som zarábala približne 8,00 £ na hodinu. Pracovná doba, klasika, osem hodín, no stalo sa mi, že som pracovala aj šesť aj 14. Avšak, dalo sa to kompenzovať náhradnou dovolenkou alebo bonusom. Zakaždým som mala stravu zahrnutú, takže výhodu práce v oblasti gastronómie bolo cítiť. Okrem toho, ak sme odrobili viac ako štyri hodiny, mali sme nárok na prestávku. Tak je tomu aj v Dánsku. Nadriadení mi vždy vyšli v ústrety, napríklad aj keď som chcela ísť domov, kvôli dovolenke, nebol problém, dohodli sme sa.

Čo ti v novej krajine, kde pracuješ, najviac chýba a čo si tam, naopak, objavila také, čo zase nenájdeš na Slovensku?

Najviac mi chýba určite rodina, kamaráti a akási sloboda (čo sa týka jazyka, alebo cestovania), ale aj ceny sú tu vyššie. Ďalej potraviny, tie tradičné slovenské a určite treba spomenúť hory. V Dánsku či aj v Anglicku sa nie je o čo oko oprieť. Čo je tu iné a lepšie je určite kvalita života, potravín, čistota, mentalita a ľudia sa usmievajú, sú to predsa Dáni, najšťastnejší národ na svete.

Ako vnímajú Slovenku tvoji kolegovia? Berú ťa ako rovnocennú alebo sa stretávaš aj s negatívnejšími skúsenosťami?

Vždy som sa stretla len s pozitívami. Mnoho ľudí, s ktorými sa stretávam, a nie len Európania, vedia kde je Slovensko, vedia, akú máme krásnu krajinu a pracovitý ľud. Berú ma ako jednu z nich, asi preto, že sa mi „papuľa“ nezastaví a energia zo mňa srší na míle.

Oľutovala si niekedy, že si vycestovala za prácou?

Nie, určite to bol pre mňa dobrý štart do života, čo sa týka osamostatnenia. Cítim sa istejšie a aj som sa trochu vnútorne zmenila, vážim si maličkosti a ľudí, čas trávený s rodinou a podobne. Už dnes viem, že peniaze nepadajú zo stromu, ale treba si na ne ťažko zarobiť. Postavila som sa na vlastné nohy a dnes sa viem ako študentka v zahraničí lepšie obracať.

Plánuješ zostať pracovať mimo Slovenska alebo by si sa rada vrátila?

Momentálne plánujem dokončiť školu, Bc a možno aj Mgr titul, nuž a potom by som sa chcela zamestnať v nejakej nadnárodnej korporácii, ktorá by mi dala určité skúsenosti a po istom čase, by som chcela rozbehnúť vlastné veci na Slovensku a vrátiť sa, určite. Už mám aj isté plány. Slovensko je moje rodisko a život na Slovensku mi príde slobodnejší ako inde. Okrem toho, poznám kultúru, a keď sa podarí a budem finančne pokrytá, nič iné mi na Slovensku chýbať nebude. Na Slovensku si plánujem založiť rodinu a žiť dobrý život.

Čo by sa muselo v Banskej Bystrici zmeniť, aby bola práca u nás pre mladých ľudí, ktorí odchádzajú za hranice, atraktívnejšia?

Jednu vec si musíme uvedomiť, Slovensko je malý trh, avšak v porovnaní s Dánskom, ktoré je počtom obyvateľov a aj rozlohou rovnaké, máme čo doháňať. Ale nemôžeme sa zrovnávať so Škandinávcami, ktorí sú o 100% popredu a to tiež vyplýva z ich lokality a povojnovej situácie. S platovými podmienkami alebo vecami, ktoré sú spojené s Ministerstvom školstva, nepohneme. Mám na mysli vzdelávací systém, ktorý je zastaraný a nepoužiteľný v praxi. To by bola cesta, orientovať sa na škandinávske krajiny. Viac praxe s tým, že firmy by si vedeli nájsť zamestnancov spomedzi študentov. Deti by si to viac vážili a snažili by sa. Možno však spomenúť vzťah zamestnanec a zamestnávateľ. Ak by boli vzťahy viac priateľské a ľudia by si pomáhali a nie podrážali nohy, život by bol ľahší.

A na záver, keď si doma, ktoré miesta v Banskej Bystrici sú tvojmu srdcu najbližšie a ako tu najradšej tráviš voľné chvíle?

Miesta mne najbližšie sú všetky, kde je moja rodina a aj kamaráti. Asi treba spomenúť záhradku, ktorú máme v Nemciach. Je to úžasné a pokojné miesto. Ďalej asi Urpín a možno Námestie SNP. A pravdaže, môj domov.

Čítajte tiež:

Obzeráte sa po novej práci? Nájsť si ju pred Vianocami určite poteší, aha aké ponuky sa objavili!

Ak sa obhliadate po novej práci, zbystrite pozornosť: Bystrica zháňa ľudí na atraktívne pozície!

Foto: archív Kristíny Bílkovej

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame