Na prvý pohľad bežná siedmačka, to však ale nepoznáte jej záľubu: Bystričanka (12) sa učí bojovať s gravitáciou

Mladá Banskobystričanka Veronika „Veva“ Muková (12) má na dievča vskutku neobvyklú záľubu. Od minulej jesene sa učí bojovať s gravitáciou, trénuje totiž parkour. Disciplína, v ktorej ide o prekonávanie prekážok s využitím schopností vlastného tela, učarovala nielen jej, ale aj jej kamarátom a hlavne kamarátkam.

Spolu s ďalšími mladými Banskobystričanmi vo veku od 8 do 17 rokov pôsobí od decembra 2014 v akrobatickej skupine Slovak Freerun Family, s ktoru šíri povedomie o tejto nesúťažnej disciplíne ďalej medzi ľuďí formou tréningov, exhibícií a workshopov. My sme sa mladú skokanku rozhodli vyspovedať.

Ako si sa dostala k parkouru?

Raz sme boli s kamarátmi von na jednom ihrisku na Fončorde, ktoré voláme bludisko. Videli sme tam parkouristov, ako trénujú. My sme sa po nich snažili opakovať, tak nám pomohli so základmi a potom nám jeden z nich dal vizitku a zavolal nás na tréning.

Parkouru sa teda venuješ už približne rok. Čím ťa zaujal?

Páči sa mi, že sa počas tréningov môžem naučiť veľa nových vecí a pritom úplne zadarmo. Začalo to baviť aj mojich kamarátov a kamarátky, tak sme sa rozhodli, že tam budeme chodiť.

V čom je podľa teba parkour iný, ako ďalšie športy?

Parkour je iný v tom, že dospelí aj deti sa na tréningoch naučia kopec nových vecí zadarmo, nikto sa tu neporovnáva s druhými, každý naučí každého to, čo vie, ak to ten druhý chce. Tam nie je iba jediný tréner, učíme sa aj medzi sebou.

Niektorí ľudia by si mohli myslieť, že parkour je skôr pre chalanov ako pre dievčatá…

Podľa mňa ho môže robiť každý. Aj v Banskej Bystrici sa mu venuje viacero dievčat. Niektoré veci idú dokonca niekedy lepšie dievčatám ako chalanom, keďže sú ohybnejšie. Napríklad také aerialy (pozn. red.: mlynské kolá bez rúk) či premety.

Nepozerajú sa na teba chalani inak, že je čudné, keď dievča robí parkour?

Keď sme prišli na prvý tréning, tak áno. Boli prekvapení, lebo vtedy tam boli samí chlapci, ale postupne začali chodiť aj iné dievčatá ako my a už nás berú rovnocenne.

A čo zranenia. Nebojíš sa modrín?

Že sa zraním, sa veľmi nebojím. Mám strach pri niektorých skokoch, ale chybami sa človek učí.

Ako sa snažíš prekonávať strach?

Zo začiatku sa učíme iba najzákladnejšie techniky. Napríklad aj pri aerialoch sme sa najskôr učili mlynské kolo, ktoré sme postupne zdokonaľovali, zrýchľovali.

Čo hovoria tvoji rodičia na to, že sa venuješ takémuto, na pohľad nebezpečnému športu?

Mojim rodičom sa tento šport veľmi páči. Oni sú veľmi radi, keď im poviem, aké nové veci som sa naučila, pochvália ma. Jasné, že majú aj strach, že sa mi pri niektorých skokoch niečo stane, ale veria mi, že sa nezraním.

Prihodili sa ti pri tréningu už aj nejaké vážnejšie zranenia?

Najhoršie, čo sa mi prihodilo, je podvrtnutý členok. Pri niektorých skokoch som si udrela kolená o múr, ale inak nič vážne. Väčšinou sa zranenia stanú vtedy, keď je človek nerozcvičený, predvádza sa, alebo trénuje v hneve. Aj môj úraz sa stal presne takto.

Čo sa zmenilo, odkedy si sa dostala k parkouru?

Spoznala som veľa, ale veľmi veľa nových kamarátov a naučila som sa kopec nových vecí, o ktorých som ani nevedela, že existujú.

Napadá ti nejaká vtipná príhoda z tréningu?

Vždy zažijeme kopec srandy, je tam zábava a nikdy sa nenudíme. :)

Aké sú tvoje obľúbené skoky?

Aerial, dash (pozn. red.: skok ponad prekážku s nohami napred, s podopretím rukami), speed (pozn. red.: skok., pri ktorom sa prekážky chytáte iba jednou rukou, opačnou nohou šviháte ponad prekážku) a baví ma aj webster (pozn. red.: salto dopredu z jednej nohy), ktorý sa ešte iba učím.

Ako si sa vlastne dostala do akrobatickej skupiny Slovak Freerun Family Junior?

Keď sme už trénovali pár mesiacov, tak sa nás parkourista, ktorý nás zavolal na prvý tréning, deň pred Štedrým dňom spýtal, či my mladší, ktorí sme trénovali, nechceme vytvoriť skupinu. A tak vzniklo Slovak Freerun Family Junior. S touto skupinou teraz chodíme na rôzne vystúpenia.

Baví ťa vystupovanie pred ľuďmi? Nemávaš trému?

Jasné, baví ma, potešiť ľudí tým, čo viem. Hlavne, keď máme nacvičenú choreografiu a vieme im to ukázať všetko pokope.

Kde všade sme vás už mohli vidieť vystupovať?

Máme za sebou niekoľko vystúpení na rôznych podujatiach nielen v Banskej Bystrici (exhibície na lego súťaži, na podujatí Hurá prázdniny, prezentácia parkouru v ZŠ U Filipa či exhibície na otvorení Týždňa dobrovoľníctva a na festivale Leto v háji). Boli sme už aj v Slovenskej Ľupči (Rozlúčka s prázdninami) či vo Zvolene (Regionálne olympijské hry).

Máš nejaké sny či túžby, čo by si chcela v parkoure dosiahnuť, prípadne, s kým by si sa chcela stretnúť?

Chcela by som sa naučiť saltá a iné akrobatické prvky. A chcela by som sa tiež stretnúť s parkouristami zo zahraničia. Mojim vzorom je anglická parkouristka Katie McDonnell.

Čomu inému sa ešte rada venuješ vo svojom voľnom čase?

Okrem parkouru mám veľmi rada gymnastiku a beh.

A na záver, keď sa venuješ niečomu takémuto, nechcela by si byť kaskadérkou?

Neplánujem to, ale čo príde, príde. :)

Na bezplatný tréning banskobystrických parkouristov môžete zavítať každú nedeľu o 10:00. Začína sa na schodoch Pamätníku SNP. Netreba vám k tomu nič špeciálne, iba pevnú obuv, voľné oblečenie a vodu. Tréningy sú odporúčané pre deti od 12 rokov, podľa schopnosti počúvať aj mladšie.

Pozrite si, aké kúsky stvára Veva s parkouristami zo Slovak Freerun Family Junior v našej foto a videogalérii!