Muž tvoriaci živé sochy v Bystrici: Zoznámte sa s impozantnými dielami Jozefa Kostku
Slovenská kultúrna verejnosť si v minulom roku pripomenula 100. výročie narodenia významného slovenského sochára Jozefa Kostku (1912–1996). Súborné dielo autora predstavuje Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici.
Dielo Jozefa Kostku má na Slovensku zakladateľský význam. „Vytvoril pomyselný most, ktorým sprostredkoval prijatie tendencií moderného európskeho sochárstva 20. storočia do našej kultúry. Na jeho podnetný a bohatý odkaz nadviazali ďalšie generácie slovenských sochárov,“ prezradila kurátorka výstavy Marcela Macharáčková.
Česká aj francúzska sochárska škola
Jozef Kostka pochádzal zo starého habánskeho rodu džbankárov v Stupave na Záhorí. Jeho prvým učiteľom mu bol strýko, ľudový keramik Ferdiš Kostka. Umelecké nadanie po svojich predkoch zúročil mladý umelec štúdiom na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe a na študijnom pobyte v Paríži v roku 1938.
Po návrate domov sa bezprostredne zapojil do kultúrneho života v Bratislave. Vystavoval s Jánom Mudrochom a podieľal sa na vydávaní zborníkov nadrealistických slovenských básnikov s protivojnovým obsahom. Kostka priniesol na Slovensko impulzy českej sochárskej školy 20. storočia, ale aj francúzskeho sochárstva od Rodina po Maillola.
Básnické sochy – sochárske básne
Kostkove „živé“ sochy, ktoré zostúpili z piedestálu statických pomníkov, prijala mladá básnická generácia s nadšením. Básnik Rudolf Fabry ich nazval básnickými sochami – sochárskymi básňami. Jeho rané plastiky: Dievča s drapériou (1939), Poézia (1939–42), Noc (1940), Sen (1941–42), Rok štyridsiaty štvrtý (1944) dnes patria k zlatému fondu slovenského moderného sochárstva.
Kostka patrí k zakladateľom slovenskej povojnovej kultúry. V roku 1949 stál pri zrode Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a pri založení Slovenskej národnej galérie. Ako profesor–pedagóg vychoval v rokoch 1948 až 1972 niekoľko generácií slovenských sochárov.
Tvorba s tematikou SNP
V povojnovom období sa zapojil do monumentálnej pomníkovej tvorby s tematikou Slovenského národného povstania. Jeho súsošie Obranci (Pomník SNP) v Partizánskom patrí k najlepším realizáciám pomníkovej tvorby tohto obdobia na Slovensku. Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov naberá Kostkova tvorba komornejší charakter.
Svoje výtvarné hľadania preveroval stovkami kresieb, ktoré sú kľúčom k jeho sochám. Kostka sa stal v tejto súvislosti významným predstaviteľom sochárskej kresby v Československu. V roku 1962 vychádza umelcovi monografia venovaná jeho kresbám z pera Karola Vaculíka. V období spoločenského uvoľňovania prechádzali premenami aj Kostkove práce.
Jeho básnická obrazotvornosť so silným sochárskym cítením nachádzala nové tvary a objekty v metamorfózach ženských postav a kvetov, v prírode, kameňoch, spomienkach na detstvo v Marianke a v Stupave. Šesťdesiate roky patria v tvorbe umelca k najplodnejším. Popri bohatej kresebnej činnosti vznikajú desiatky sochárskych štúdií i monumentálne plastiky (Veľká balada, Veľký kvet, Matica, všetky 1967; Vládca, Nájdený tvar, obe 1967–1968 a ďalšie).
Titul národného umelca
V roku 1967 je na vrchole svojich tvorivých síl aj spoločenského uznania – ocenený titulom národný umelec. Spoločenská angažovanosť v období tzv. Pražskej jari postihla, podobne ako mnohých ďalších intelektuálov a umelcov v normalizačnom období, aj Jozefa Kostku. V roku 1973 musel opustiť Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave.
Žije a naďalej tvorí vo svojom ateliéri a na záhrade v Záhorskej Bystrici, kde vznikli v týchto rokoch Kostkove drevené rustikálne, minimalisticky poňaté skulptúry. „Jeho neskoré dielo, verejnosti menej známe, obsahuje mnohé kritické spoločenské aspekty, je zbavené všetkej ľúbivosti a až s akousi jadrnou formou vypovedá o duchovnom rozpoložení umelca,“ prezradila Macharáčková.
V posledných rokoch sa intenzívne venuje tiež keramickej tvorbe a maľuje. Kostkovo dielo bolo rehabilitované v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď mu Národná galéria v Prahe usporiadala výstavu v Letohrádku na Pražskom hrade (1983) a následne Slovenská národná galéria k 75. výročiu narodenia (1987).
Miesto konania: Stredoslovenská galériaPraetorium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica Vernisáž: štvrtok, 20. 6. o 17:00 Trvanie výstavy: 20. 6. – 1. 9.
Foto: ssgbb
