Mesto pod Urpínom očami Zhang Lan: Takto nás vníma Číňanka, ktorá študuje v Bystrici
Študuje pod Urpínom, no jej skutočným domovom je Peking. Mladá študentka Zhang Lan priniesla do Banskej Bystrice konfrontáciu týchto dvoch vzdialených svetov a kultúr.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pripravila na Týždeň slovenských knižníc, ktorý prebieha od pondelka do piatku, množstvo podujatí. Jedným z nich bola aj beseda Z Pekingu do Bystrice s čínskou študentkou Zhang Lan, ktorá ako doktorandka študuje slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Zhang okrem iného pôsobí aj v Štátnej vedeckej knižnici ako dobrovoľník a vedie tam Klub priateľov čínskej kultúry, kde učí čínštinu. Ako sama povedala, najväčší rozdiel medzi Slovenskom a Čínou vidí v počte ľudí. „V Pekingu je ráno v jednej stanici metra asi toľko ľudí, ako v celej Banskej Bystrici,“ prirovnala Zhang.
Pod Urpínom jej učarovali usmievaví ľudia
V Bystrici vraj ešte nevidela, že by sa ľudia hádali na ulici, pričom v Pekingu je to bežné aj kvôli maličkostiam. „Už som v Banskej Bystrici rok a pol a ešte som to nezažila. Ľudia sú tu veľmi príjemní a často sa smejú,“ povedala mladá študentka.
„Najhorší zážitok som v Bystrici ešte nemala. Tých najlepších je však mnoho,“ pokračovala v rozprávaní. Spomenula napríklad, že minulý semester, keď sa vrátila z Pekingu, mala dva veľké kufre. „Pri internáte sú strmé schody, no prišiel chlapec, ktorý mi pomohol. V Číne sa také nestáva,“ ozrejmila Zhang a ako doplnila, páči sa jej aj to, že u nás môže slobodne vyjadriť svoje názory. „V Pekingu sú učitelia veľmi vážení a musíme sa im podriadiť, na naše názory tam priestor nie je,“ vysvetlila.
Zhang chodieva každé domov každé leto a ako sama hovorí, rodina sa o ňu nebojí. „Teraz so mnou nemajú starosti. Počas víkendov sa rozprávame cez web, čo mám nové. Ja im poviem, že je všetko v poriadku a tým rozhovor končí,“ priblížila s úsmevom. „V Číne niekedy v autobuse vybuchne bomba, v Bystrici je to bezpečné, nemusia sa o mňa báť,“ doplnila mladá študentka, ktorú vraj rodina zo začiatku varovala, že Slováci nie sú veľmi priateľskí, no podľa jej slov sa mýlili, sú ešte priateľskejší ako Číňania.
Slovenčina je podľa Zhang krajšia, ale aj ťažšia
„V Pekingu je viac ako 100 vysokých škôl. Jednou z nich je aj Pekinská univerzita zahraničných štúdii, na ktorej som štyri roky študovala slovenčinu, spomenula Zhang, podľa ktorej sa tam však zatiaľ dá študovať iba na bakalárskom stupni. „Po skončení bakalára som bola desať mesiacov na magisterskom štúdiu v Bratislave, vrátila som sa doštudovať do Pekingu a na doktorandské štúdium som prišla práve do Banskej Bystrice, vysvetlila a doplnila, že sa tak rozhodla na základe spolupráce medzi školami.
A prečo si vybrala práve slovenčinu? „Niektoré veci nemajú konkrétnu príčinu. Vždy keď hovorím po slovensky, cítim sa veľmi dobre. Rada počúvam aj to, keď sa Slováci zhovárajú,“ povedala Zhang a ako pokračovala, považuje ju za jeden z najkrajších jazykov na svete. „Niekedy mám pocit, že je krajšia ako Čínština, ale aj ťažšia,“ dodala.
V Číne sa za knižnice neplatí, knihy sú lacné
Čo sa týka kníh a knižníc, rozdielov je podľa jej slov hneď viacero. „Cudzinci s pasom si v Čínskej štátnej knižnici môžu zadarmo vybaviť čitateľský preukaz. Platenie za možnosť, požičať si knihy, u nás nefunguje. Hradia sa iba pokuty za neskoré vrátenie, ktoré sú vo výške asi jedného eura,“ objasnila.
Ako pokračovala, v porovnaní so Slovenskom sú knihy v Číne veľmi lacné, a preto si ich tam ľudia radšej kupujú ako požičiavajú. „V Banskej Bystrici som v kníhkupectve videla, že tenká kniha stojí až osem eur, pričom v Číne kúpite aj veľmi hrubé knihy za približne tri eurá,“ doplnila.
