Ľudovít B. vo veci sprenevery takmer 52,6 mil. € je nevinný

Podľa senátu nebolo dokázané, že sa skutok, z ktorého bol obžalovaný, stal. Podľa obžaloby sa Ľudovít B. trestného činu sprenevery dopustil, keď v auguste 2005 v rozpore so stanovami agentúry bez informovania a schválenia správnou radou agentúry uzavrel s košickou firmou Cassovia BIC zmluvu o správe rizikového kapitálu a na jej základe podpísal sedem príkazov na prevod 1,584 470 miliardy korún (52 594 769 eur) na účty spomínanej firmy.

Podľa senátu je možné a aj pravdepodobné, že konanie Ľudovíta B. bolo z ekonomického hľadiska zlé a neefektívne, že mohlo ísť o manažérske zlyhanie, z toho však nebol obžalovaný. Úlohou súdu bolo posúdiť, či konal svojvoľne alebo so súhlasom správnej rady, respektíve či tento súhlas potreboval. To sa nepodarilo jasne preukázať, súd preto použil zásadu: v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Rozsudok nie je právoplatný, rozhodovať o ňom bude Najvyšší súd, keďže prokurátor podal odvolanie. Obhajoba sa odvolania vzdala.

Ľudovít B. bol spod obžaloby v tejto veci oslobodený druhýkrát. V prvom procese ho vtedajší Špeciálny súd v máji 2007 spod obžaloby oslobodil takisto s odôvodnením, že nebolo dokázané, že sa trestný čin stal. Najvyšší súd však rozsudok v júni tohto roka zrušil a vec vrátil na opätovné konanie. Špecializovaný trestný súd sa v ňom venoval veci len v tom rozsahu, v akom to nariadil odvolací súd, dokazovanie zameral na to, či správna rada agentúry schválila Program rizikového kapitálu alebo len jeho tézy. Ako totiž správna rada program schválila, riaditeľ agentúry Ľudovít B. mal mandát na jeho realizáciu vrátane podpisu zmluvy a prevodu peňazí, na čo už osobitné schválenie mať nemusel. Či správna rada schválila len tézy programu alebo program, sa však súdu ani v novom procese nepodarilo bez pochybností zistiť.

Prokurátor žiadal pre Ľudovíta B. trest odňatia slobody na šesť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a desaťročný zákaz nakladania s akýmikoľvek prostriedkami Európskeho spoločenstva. Podľa neho obžalovaný nemal mandát správnej rady na uzavretie zmluvy a poukázanie finančných prostriedkov, o čom vedel, keďže sa zúčastnil na správnej rade, ktorá 12. augusta 2005 schvaľovala tézy programu. Pripomenul, že na viaceré pochybenia poukázali aj výsledky kontrol Úradu pre verejné obstarávanie a Národného kontrolného úradu. Súťaž na výber správcu, do ktorej sa prihlásila len jedna firma, bola vyhodnotená 16. augusta, zmluva s víťazom podpísaná 19. augusta, čiže v piatok, „a hneď v pondelok 22. augusta (Ľudovít B.) upaľoval do bánk“ previesť peniaze na účet, pripomenul prokurátor.

Obhajoba v záverečnej reči uviedla, že to, či Ľudovít B. mal alebo nemal mandát na podpis zmluvy a prevod peňazí, nemá význam, pretože zmluva nebránila agentúre disponovať so svojím majetkom natrvalo, keďže po šiestich rokoch sa jej mali prostriedky vrátiť aj s podielom na zisku. Nebola teda naplnená podstata trestného činu sprenevery.

SITA