Kapela PULULU získala striebro na Zlatom poklade
Popová alternatíva s názvom PULULU pochádza z Banskej Bystrice, má sedem členov a hrá vlastnú tvorbu so slovenskými textami. Na Slovensku prerazila vďaka kompilácii Volume 1, kde má kapela vlastnú pieseň „Opusti ma“. Spomínanej skladbe patrí v súčas
Rozhovor s lídrom kapely (Michalom Badinským) a speváčkou (Ninou Müller).
Kto je zakladateľom kapely a ako k založeniu vôbec došlo? Michal: Zakladajúcimi členmi je partia hudobných nadšencov združených okolo gitaristu Michala Badinského. Niektorí spolu pôsobili v iných zoskupeniach ako napríklad zaniknutá skupina Too Much – víťaz Jim Beam Music a strieborná na Coca Cola Pop Star. Po rozpade Too Much zostalo zrazu niekoľko jej členov v akomsi „vákuu“, ale nebolo možné takto vydržať dlho. Takmer okamžite sa začali vytvárať trvalejšie a menej trvalé zoskupenia a projekty. Kým však došlo k súčasnému obsadeniu kapely, pretiekla dolu Hronom slušná kopa vody.
** Ako sa našli jednotliví členovia kapely?** Michal: Prví traja členovia sa nemuseli hľadať vôbec, zato tí ďalší, to už bolo horšie. Bolo dôležité, aby každý nový člen zapadol ľahko a prirodzene, aj keby to znamenalo odmietnuť technicky lepšieho hráča. Nakoľko je však Bystrica relatívne malé mesto, výber muzikantov bol vždy obmedzený. Hoci sa súčasní členovia pravidelne stretávali v skúšobni s cieľom a snom vytvoriť fungujúcu kapelu, stále tomu niečo chýbalo. Napokon celý proces hľadania stál za to a symbolicky sa zavŕšil príchodom speváčky Niny Müller, ktorá suverénne obsadila miesto frontmana kapely.
Aké boli začiatky? Michal: Jednotvárne. Boli sme neustále zavretí v skúšobni a skúšali a skúšali. Ľudia si z nás robili posmech, že sme najviac skúšajúca kapela v meste. Ťažko povedať či tomu tak bolo, ale faktom je, že toto večné opakovanie tých istých vecí znova a znova sa napokon v zmysle hesla „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ vyplatilo, nakoľko kapela vystupuje na verejnosti len od jari tohto roku a do jesene sa jej podarilo nazbierať niekoľko úspechov, ktoré nikto nečakal.
Kde všade ste vystupovali? Michal: Prvým cieľom bolo urobiť si zázemie hlavne v Banskej Bystrici. Veľmi nás potešilo, keď sme dostali ponuku hrať v miestnych kluboch, vrátene legendárnej Bombury v Brezne.
Bolo náročné presadiť sa v súčasnej hudobnej brandži? Nina: Je to náročné stále a náročné to ešte aj bude. Kapiel je viac než dosť a nové stále pribúdajú. Média sa zameriavajú na mainstreamové kapely, my ostatní si musíme reklamu robiť sami prostredníctvom internetu a najmä koncertov. Zahrať dobre, zahrať pravdivo, zahrať s dušou. Každý koncert začíname od nuly, keďže nás málokto pozná a väčšina publika netuší, čo má čakať. Nové publikum si musíme získať, presvedčiť ich, že v ten večer naozaj hráme len a len pre nich. Publikum vycíti momenty, kedy sa odohráva niečo prekvapivo úprimné, dôverné, neopakovateľné. A vie si to oceniť.
Čo hovoríte na 2. miesto na Košickom zlatom poklade? Nina: Milo nás to prekvapilo a potešilo. Nedúfali sme, že sa umiestnime na popredných priečkach.
Aké sú plány do budúcna? Nina: Nerobíme si veľké plány, tešíme sa z každého koncertu a momentálne sú práve koncerty našou prioritou. Hrať toľko koncertov, koľko sa dá. Popritom samozrejme skúšky, nové materiály, neustále zdokonaľovanie hry. O nahrávaní a vydaní albumu zatiaľ reálne neuvažujeme.
Mienite preraziť aj v zahraničí? Nina: Nemienime nič. Ak to má prísť, tak to príde. Momentálne je našou métou hrať dobre, úprimne a našou hudbou potešiť druhých. Hoci aj na konci sveta…
moo