FOTO: Miroslav si odsedel 10 rokov: Dnes športom vedie mladých k lepšiemu

Zdroj: Archív Miroslav Kašaj

Mira kedysi zviedli zlé chodníčky a vidina veľkých peňazí. Premýšľať nad svojimi nesprávnymi rozhodnutiami mal dosť času, keď si odsedel desať rokov v Leopoldovskej väznici. No táto životná etapa je už dávno za ním. A ako sám hovorí, poučený, každé nesprávne rozhodnutie oľutoval. Terajší život by nevymenil už za žiadne peniaze. Svoju rodinu miluje nadovšetko a našiel aj ďalší životný zmysel. Založil vlastnú telocvičňu Combam Gym Kasinsky Zvolen, kde sa ako tréner pokúša vychovať šampiónov v thajskom boxe. Pomocou športu a bojového umenia chce mladých viesť k dobrému. A je presvedčený, že je lepšie, keď svoju energiu vybijú na tréningu, ako niekde von.

Ako ste sa dostali ku thajskému boxu vy?

Začal som ako mladý, mohol som mať 22 rokov. No to už bolo na vrcholový šport neskoro. Robil som vtedy v bare a kolega bol súčasne tréner. Raz mi navrhol, aby som prišiel pozrieť k nemu na tréning. Postavil proti mne 75 kilového bojovníka. Volal sa Richard Šmálik. Teraz je veľký tréner v Power Gym Zvolen.

Potom som zistil, že nie je všetko len hrubá sila. Človek na tom musí byť dobre aj kondične, rýchlostne a musí pri úderoch rozmýšľať. Zapáčilo sa mi to a začal som chodiť pravidelne. Chcel som sa zdokonaľovať. Nestačilo mi chodiť na tréning len do Zvolena, tak som chodil aj do Bystrice (smiech).

Spomínate si na svoj prvý zápas?

Bol to amatérsky zápas, čiže sme mali aj chrániče. Súpera som mal z Piešťan. Boli sme ťažká váhová kategória. Prišiel som do ringu a bol som riadne nažhavený, mal som vysoký adrenalín. Ale nebál som sa. Myslím, že 70% úspechu je nebáť sa. Všetko čo som sa naučil, som chcel predviesť v zápase. V druhom kole som vyhral na RSC, zo zdravotných dôvodov – súper už nemohol pokračovať v boji.

Dokopy som odohral 16 zápasov, z toho som mal osem výhier, šesť prehier a dve remízy. Najlepší zápas bol v Prahe v Lucerne, aj keď som prehral. Súper ma trafil na nos a mne sa nemohla zastaviť krv, tak to ukončil doktor a on vyhral na RSC.

Dostali ste niekedy riadnu nakladačku?

No jasné (smiech). V Bratislave som raz dostal high kick na hlavu a bol som 18 sekúnd v bezvedomí. Odviedli ma do šatne, ale z toho zápasu si nepamätám nič.

Prečo ste s thajským boxom prestali?

Nejdem sa hanbiť za tú minulosť. Jednoducho som bol mladý a nerozvážny. Pridal som sa do spoločnosti, kde boli pekné autá, baby a tak. Chcel som zarábať veľké peniaze. No po nezákonnej činnosti ma zavreli. Dokopy som si odsedel 10 rokov v Leopoldove.

Ako si spomínate na časy vo väzení?

Nechcel som sa vzdať a zahodiť všetko za hlavu. Šport mi dodával obrovskú silu. Spravil som si z molitanu vrecko a zvesil si ho na hrazdičku. Trénoval som po večierkach, keď bolo pokojnejšie. Cez deň bol vo väznici veľký frmol, ľudia chodili na vypočúvanie. Snažil som sa cvičiť, nech sa dostanem späť do formy. Aby prišiel ten deň, keď ma prepustia a môžem sa naspäť vrátiť do ringu.

Čo bolo najťažšie?

V nápravnovýchovnom ústave boli ťažké podmienky, ale šport pomáha na zdolanie všetkých prekážok. Vo väzení sú naozaj rôzni ľudia. No vy sa musíte snažiť vyjsť s každým, aby ste si nenarobili nepriateľov. Najviac mi chýbala rodina, jednoznačne.

Ale samozrejme aj sloboda. Človek až vtedy zistí, čo je to sloboda a začne si ju vážiť, keď mu ju obmedzia.

Čo ste spravili, keď vás prepustili?

Keď ma pustili, o mesiac na to som šiel hneď na zápas. To bola veľká hlúposť, po tak krátkom čase (smiech). Prehral som v druhom kole na RSC, dostal som direct na hlavu. Ale tiež som sa nevzdal a pokračoval som ďalej v tréningu.

Všetko som oľutoval a začal som si vážiť, o čo som prišiel. Človek tam má naozaj dosť veľa času na rozmýšľanie. Nie len, že stratíte mladosť a čas, ale ešte aj zdravie. Ďakujem hlavne svojej rodine a blízkym, že ma podržali. Aj mojim trénerom, ktorí ma zasvätili do thajského boxu. Bez nich by som nebol tam, kde som.

Ako ste sa zaradili naspäť do normálneho života?

Krátko na to som sa zoznámil s priateľkou a založil som si rodinu. Začal som pracovať, zohnali sme si bývanie a narodila sa nám dcérka. Keď sa nám narodila Viktorka, rozhodol som sa, že skončím so zápasníckou kariérou. Tak som si založil telocvičňu Combat Gym Kasinsky vo Zvolene.

Na čo je zameraná?

Trénujem tam thajský box, ktorému som sa sám venoval. Chodia ku mne deti od 10 rokov až pod dospelých, najstaršia osoba má tuším 43 rokov. Niekto príde pre relax, iní chcú zápasiť. No veľa ľudí z tých, ktorí prišli len tak, nakoniec vyskúšajú zápas. Dám im trojmesačnú prípravu a keď uznám, že sú pripravení, tak ich postavím do amatérskej súťaže – s chráničmi.

Snažím sa týmto spôsobom aj vychovávať mládež. Nech sa vybúria radšej na tréningoch, akoby mali vyvádzať vonku. Hlavne ich učím, vyhýbať sa zlej spoločnosti. Thajský box nie je len o hrubej sile, je to aj spojenie ducha a mysle s telom. Bojovník musí byť disciplinovaný a čestný. Všetko čo viem, sa snažím odovzdať. Vediem ich aj k tomu, aby chceli v živote niečo dokázať.

Čítajte tiež:

Lahôdka pre všetkých nadšencov motorizmu. Obľúbený autokros v Môlči je späť

Úchvatná živá reťaz či kľúčová bitka. 5 vecí, ktoré spojili Bystricu so Zvolenom