FOTO: Škola za múrmi bystrickej nemocnice. Miesto, kde malí pacienti zabúdajú na choroby

Tráviť dni či týždne v nemocnici je náročné pre deti aj ich rodičov. V Bystrici však choré deti navštevujú školu, v ktorej zažijú niekedy viac, než keby boli doma.

Jakub Forgács

Základnú školu (ZŠ), zriadenú pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DFNsP) v Banskej Bystrici, by si rodičia za bežných okolností pre deti nikdy nevybrali. Znamená to totiž jediné, že ak ju ich ratolesti navštevujú, sú choré a hospitalizované v detskej nemocnici. Škola fungujúca v špeciálnom režime je tu však na to, aby malí pacienti nevymeškali učivo a po návrate do svojej školy sa mohli plnohodnotne zaradiť do vyučovacieho procesu medzi svojich rovesníkov. Vysvedčenia tejto ZŠ kmeňové školy detí, nech sú z ktoréhokoľvek mesta či obce, akceptujú v plnom rozsahu.

6 tried a desiatky detí

Oficiálny názov školy znie ZŠ pri zdravotníckom zariadení, spadá pod Okresný úrad v Banskej Bystrici a využíva priestory DFNsP, ktoré má prenajaté. Podľa vedenia ZŠ je spolupráca s nimi výborná. Začiatky školy siahajú do roku 1955, kedy sa v nej začalo prvé vyučovanie. Fungovala v rámci vtedajšieho Krajského ústavu národného zdravia, bola otvorená jedna trieda, v ktorej sa vyučovalo 19 detí z rôznych oddelení nemocnice. Po výstavbe Rooseveltovej nemocnice sa škola v roku 1983 presťahovala do súčasných priestorov. Dnes má šesť tried ZŠ, päť oddelení školského klubu a dve triedy materskej školy. V súčasnosti je v starostlivosti základnej školy spolu s materskou 72 hospitalizo­vaných detí.

Moderná nemocničná ZŠ poskytuje výchovu a vzdelávanie všetkým hospitalizovaným deťom. Riadi sa podľa aktuálnych školských vzdelávacích programov, spôsob výučby je však iný ako v bežnej škole.

Učiteľky chodia k lôžkam

„Deti majú denne jeden až tri predmety a hodina netrvá 45 minút. Všetko závisí od ich zdravotného stavu a odporúčania ošetrujúceho lekára. Učiteľky za nimi väčšinou chodia k lôžkam, prístup k nim je individuálny. Na každom oddelení máme malú triedu, do ktorej deti, ktoré nemajú žiadnu "izolačku“ alebo leukopenický režim, či iné zdravotné obmedzenia, môžu prísť a učiť sa spolu. Niekedy to funguje tak, ako v málotriedke. Deti sú z viacerých ročníkov a ide skôr o také skupinové vyučovanie. Vzájomne si pomáhajú, napríklad tretiak pomáha prvákovi, kým pani učiteľka vysvetľuje látku siedmakovi. Naši žiaci majú všetky predmety, okrem náboženstva, etickej a telesnej výchovy," konštatovala riaditeľka ZŠ Eva Hubáčková.

Učitelia pri vyučovaní využívajú nielen klasické pracovné zošity a učebnice, ale aj iPody, tablety, počítače a rôzne výukové programy, ktorými deti namotivujú. Opakovanie učiva prebieha väčšinou zábavnou formou.

„Deti vracajúce sa k nám, napríklad onkologické alebo hematologické, ktorých liečba trvá aj viac ako rok, sú u nás známkované a dostávajú návrh na vysvedčenie, ktorý posielame kmeňovej škole. Fantasticky s nami spolupracujú, zachováva sa tak kontinuita medzi nami a týmito školami,“ dodala Hubáčková.

Pozrite si v priloženej fotogalérii ZŠ, zriadenú pri DFNsP v Banskej Bystrici!

Zdroj: TASR

Odporúčame