FOTO: Mladý basketbalový talent z bystrického gymnázia: Marcela mieri do extraligy

Marcela Dolniaková má len 18 rokov, no už teraz má našliapnutú veľkú športovú kariéru. Ak všetko pôjde podľa plánu, budúcu sezónu sa ocitne v najvyššej slovenskej basketbalovej lige. Ako často sa púšťa do súbojov a prečo hrala sa rozhodla hrať pre Bystricu?

Nicole Regecová
Ilustračný obrázok k článku FOTO: Mladý basketbalový talent z bystrického gymnázia: Marcela mieri do extraligy
Zdroj: Marcela Dolniaková

Marcela navštevuje 3. ročník Športového gymnázia v Banskej Bystrici. Basketbalu sa venuje od svojich siedmich rokov. Je odchovankyňou BK ZŠ Zvolen. Túto sezónu však v nadstavbovej časti prestúpila do klubu BK ŠKP 08 Banská Bystrica. Bystrický tím vyhral ligu junioriek a stal sa tak tohtoročným majstrom. Marcela však dlho neoslavovala. V týchto dňoch sa už totiž pripravuje na reprezentáciu Slovenska žien do 20 rokov. V rozhovore Marcela prezradila viac o tom, ako vníma tento šport.

Ako hodnotíš uplynulú sezónu?

So sezónou som spokojná. Vlastne ja som celú trénovala vo Zvolene. Posledné dva mesiace som prestúpila do Bystrice, kde som odohrala nadstavbovú časť. Vtedy už išlo o postup na Majstrovstvá Slovenska. Ťažko sa mi hodnotí, kedže to bolo takto na preskačku.

Prečo si vlastne prestúpila?

Zvolen sa počas sezóny nedostal do najlepšej päťky. Tak si ma tréneri z Bystrice zavolali na nadstavbovú časť ako posilu pre dievčatá.

Nehneval sa tvoj domáci tím?

Neviem, či sa hnevali. Aspoň to vôbec nedali najavo. Trénerka Laura Van-Dalen zo Zvolena je mojou obrovskou podporou a stále sme v kontakte. Teší sa z úspechov spolu so mnou. Pre mňa je viac ako trénerkou. Je to kamarátka a osoba, ktorej verím a chodím za ňou s každým problémom.

S bystrickým tímom si vybojovala titul majstrov Slovenska. Ako prebiehal finálový zápas?

Do finále išli štyri najlepšie tímy. My sme na finálový turnaj nastúpili z celkového 3. miesta. No celú sezónu sme vedeli, ktoré zápasy si môžme dovoliť vypustiť a ktoré treba zabrať. Pretože dievčatá z 1. rotácie hrávali ešte aj extraligu. Nebála som sa o to, že by sme nemali titul, kedže v Bystrici sú v juniorke skúsene extraligové hráčky. Verila som im a vedela som, že spoločne dosiahneme najvyšší možný vrchol. Podotýkam, že preBystričanov to bol už 11. titul majstra.

Dokonca si bola následne vybraná do slovenskej reprezentácie. Aký je to pocit?

V prvom rade som to nečakala, keďže som bola donominovaná až po finálovom turnaji. Tam som vraj reprezentačnému trénerovi padla do očka. Prvý týždeň som bola veľmi ustráchaná a snažila som sa nejako zabehnúť do trénerovho systému. Ním je Juraj Suja. Vtedy sme boli ešte širší výber dievčat, z ktorých sa malo vybrať najlepších dvanásť. Do dvanástky som sa dostala, za čo som veľmi vďačná. Určite som odhodlaná dať do tréningov maximum, pretože som jediný nováčik. Všetky ostatné baby sú už skúsené extraligové hráčky. Cítim zodpovednosť, no basketbal je šport, ktorý robím hlavne preto, lebo ma baví. Tak isto teraz musím zodpovedne pristúpiť ku škole. Mám týždeň na uzavretie známok. 8. júna teda odlietam do Portugalska na Majstrovstvá Európy žien do 20 rokov. Prípravu máme v Šamoríne.

Ako často trénuješ? Je to makačka?

Na reprezentácii máme dvakrát za deň tréningy dve hodinky. Cez sezónu trénujem 7–8 – krát do týždňa. Je to makačka. No s vedomím, že ma to niekde posúva, sa trénuje ľahšie.

Je pri basketbale naozaj tak dôležitá výška? Koľko meriaš?

Záleží to od postu. Keďže ja som krídlo, moja výška je akurát. Mám 175 centimetrov. Vysokú výšku si vyžaduje hlavne podkošová hráčka, musí mať aj pevnú postavu.

Je to kontaktný šport. Chodíš často do súbojov?

Niekedy až moc… Treba vedieť, kedy je streľba z poľa potrebnejšia, než bezhlavé vnikanie do koša. Ako vraví môj tréner, menej je niekedy viac. Párkrát sa stalo, že keď som s nejakou kočkou skončila na zemi, tak ju to bolelo viac ako som chcela. Ale ináč som nikomu neublížila. S mojimi kilami sa to asi ani nedá.

Ty si už utrpela nejaké zranenie?

Mala som zapálene šľachy v ruke, čo ma odstavilo na pol roka. Ináč nič. Teraz mám preťažené koleno, ale dávam si ho dokopy.

Podporujú ťa v tvojej záľube aj blízki?

Od rodiny som vždy cítila obrovskú podporu a pochopenie. Vždy pri úspechu prežívali radosť spolu so mnou a keď to nebolo úplne ideálne, tak ma podržali. Priateľ je zlatíčko, zaujíma sa o mňa. Psychicky ma drží veľmi vysoko. Sám je športovec a veľmi dobrý športovec. Čiže vie, čo od neho ako partnera očakávam za motivačné reči.

Chceš sa basketbalu venovať aj v budúcnosti?

Určite áno. Budúcu sezónu, ak pôjde všetko ako má, by som mala hrať extraligu za Bystricu. Čo je najvyššia liga na Slovensku.

Nebojíš sa konkurencie?

Konkurencia vždy bola a vždy bude. Podľa mňa má každý v basketbale iné prednosti a je iba na ňom, ako ich bude zlepšovať.

Čítajte tiež:

FOTO a VIDEO: Bystričania ukázali športového ducha. Na bežeckej trati primátor aj vozičkári

V Ľupči to bude vyzerať ako na Divokom západe. Jazdci na koňoch predvedú nefalšované rodeo

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame