FOTO: Kedysi ju obývali uhliari a volala sa Thurezga. Spoznáte známu obec pri Bystrici?

Nachádza sa pár kilometrov od Bystrice a aktuálne má len niečo cez 150 obyvateľov. Viete, o akej obci je reč?

Jakub Forgács

Prvé zmienky o obci Turecká, ktorá sa nachádza 17 kilometrov od Banskej Bystrice v pohorí Veľkej Fatry na úpätí masívu Krížnej, pochádzajú z roku 1563. Vychádzajúc z dobových dokumentov, práve v tom období pre zvýšenie banskej ťažby, ale najmä zabezpečenie hút v Starých Horách a v Banskej Bystrici dreveným uhlím, Banskobystrická komora začala osídľovať Starohorskú dolinu. Tak vznikli v okolí Starých Hôr nové banícke osady (Polkanová), ako aj drevorubačské a uhliarske (Turecká, Jelenec, Prašnica). Pôvodní obyvatelia Tureckej boli uhliari, ktorí pálili drevené uhlie pre okolité bane v doline. Po zániku baníctva v Starých Horách, zaniká v Tureckej aj uhliarstvo.

Najstaršia zmienka o salašníctve

Ako to však býva, každý sa časom o svojej minulosti dozvedá viac a viac, a tak obec ponúka i podrobnejšie informácie o svojej histórii, ktoré jej poskytol Oto Tomeček z Katedry histórie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ten uvádza, že hoci rozhodujúcim faktorom v procese osídľovania horských častí historického banskobystrického chotára bol rozvoj baníctva a hutníctva, najstaršia známa písomná zmienka viažuca sa k územiu okolia Tureckej nesúvisí s baníctvom, hutníctvom, drevorubačstvom ani uhliarstvom, ale so salašníctvom.

„V dokumente popisujúcom hranice Ľupčianskeho hradného panstva, ktorý vznikol v 40. rokoch 16. storočia, sa uvádza množstvo geografických bodov, pomocou ktorých mala byť hranica vymedzená. Medzi hraničnými bodmi sa uvádza tiež Kráľova studňa a Krížna, teda vrchy ležiace nad dnešnou Tureckou. Dokument dokladá na hôľnom masíve Krížnej navyše aj štyri salaše, z ktorých jeden ležal pri Kráľovej studni a druhý Na dlhom diele na Tureckom vrchu, na hranici so susedným regiónom Turiec. Len o pár rokov neskôr máme písomne doloženú Tureckú dolinu,“ popisuje Tomeček.

Dnes Turecká, kedysi Thurezga

Existujúce sídla v starohorskej oblasti objasňuje až súpis uhliarskych osád, uhliarov, ich nehnuteľností, dobytka a zásob dreva v lesnej oblasti Staré Hory z roku 1652. V oblasti Starých Hôr súpis zaznamenal existenciu 15 sídel a medzi nimi sa po prvý raz uvádzala osada Turecká pod názvom Thurezga. Turecká mala v tomto období len 54 obyvateľov, ktorí žili v siedmich domoch. Napriek tomu to bola najväčšia spomedzi všetkých 15 uhliarskych osád v starohorskej oblasti. Súpis zaznamenal v Tureckej deväť rodín.

Podľa Tomečka názvy jednotlivých osád boli zväčša odvodené od konkrétnej polohy sídla. Bol to tiež prípad osady Turecká, ktorá ho mala odvodený od pomenovania doliny, kde bola založená. Názov tiež vypovedá o cestnom spojení so susedným Turcom.

„Minimálne na konci 17. storočia sa táto osada delila už na dve samostatné sídla. Doklad o tom nachádzame v najstarších knihách špaňodolinskej matriky, nakoľko Turecká v tomto čase patrila práve pod farnosť Špania Dolina. Kým v 70. rokoch 17. storočia zápisy evidujú iba jedno sídlo, ku koncu roka 1694 matrika dokladá prvýkrát osadu Dolná Turecká, čo je neklamný dôkaz toho, že popri nej v tom čase už existovala Horná Turecká,“ pripomína Tomeček.

Top priezviská

Medzi osadníkmi v Tureckej sa okrem pôvodných priezvisk Chladný a Čillík objavujú i priezviská Beňo, Čunderlík, Kmeť, Otiepka, Spišiak.

Zo súpisov nešľachtického obyvateľstva v osadách na území chotára Banskej Bystrice vyplýva, že najvyšší počet obyvateľov v tom čase Turecká dosiahla v roku 1830, keď tu žilo 571 obyvateľov. Dnes má dedina 156 ľudí a eviduje takmer 50 chalúp a chát, kam pravidelne prichádzajú „cezpoľní“.

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery z obce Turecká!

Zdroj: TASR

Odporúčame