Dychberúce zábery mladého bystrického fotografa: Paráda, ako Vlado dokázal zachytiť krásy mesta

O tom, že okolie Banskej Bystrice je prekrásne, niet pochýb. Keď ho však zachytí šikovný fotograf, akým je aj Vlado Lukáč (24), sú niektoré scenérie priam dychvyrážajúce. Pozrite sa na tú nádheru!

Jakub Forgács

Hoci má Banskobystričan Vlado „Dodiak“ Lukáč iba 24 rokov, s fotením má už bohaté skúsenosti a jeho najlepšou vizitkou sú práve jeho fotky, na ktorých zachytáva nielen krásy Banskej Bystrice a jej okolia. Pre náš portál porozprával viac o svojej najväčšej vášni.

Ako dlho sa venuješ foteniu a ako si sa k nemu dostal?

Pamätám si to presne, bolo to v roku 2006, keď som dostal do rúk kompakt Canon PowerShot SX100 IS. Nevlastnil som ho, ale nafotil som s ním dosť, za čo musím poďakovať mojej starej dobrej kamarátke Bete Masnicovej. Vtedy to bol asi prvý impulz, pri ktorom sa mi dostalo fotenie, dá sa povedať, do krvi. Druhý impulz bol v roku 2010, keď som mal možnosť fotiť už so zrkadlovkou Olympus E-500, ktorá posunula môj level fotenia na ďalšiu úroveň. V tomto prípade musím poďakovať Em Škulcovej. Mám potrebu poďakovať obom, keby som nemal tieto možnosti, asi by som sa k foteniu nedostal.

A čo tvoj vlastný foťák?

Svoju vlastnú zrkadlovku som si zakúpil v Novembri 2013. Bol som na týždňovke v Bratislave, osobne som po ňu išiel pešo pol mesta do Petržalky na železničnú stanicu. Bol to Canon EOS 450D, iba telo, lebo som nemal takmer žiadne peniaze. Asi dva dni po tom som si za posledné peniaze kúpil objektív a pár dní som bol pekne hladný, :D ale mohol som fotiť.

Je pre teba fotenie iba záľubou, alebo sa ním aj živíš či si ním privyrábaš?

Ak sa myslí záľuba ako koníček alebo hobby, tak nie. Je to skôr potreba, niečo, čo ma napĺňa. Keď spravím pre mňa dobrú fotku, viem sa z nej dlho dlho radovať. Plus si pri fotení mojich obľúbených kategórií šport a krajinka trénujem cenné vlastnosti ako je fyzička, kondička, vytrvalosť, odhodlanosť, cit… Je to stále tvrdý tréning. Momentálne si fotením len slabo privyrábam, primárny zdroj príjmov je pre mňa práca skladníka, takže od rána ôsmej do piatej poobede som v robote, každý deň, niekedy aj víkend. Tým pádom je času na fotenie skutočne málo. Peniaze, ktoré si privyrobím fotením, sú skôr na smiech. Ľudia nevedia túto profesiu oceniť, pretože to nie je len o nacvakaní snímkov, je to čas, kým sa človek dostane na miesto, nafotí, dostane sa domov a ešte tam ho čaká kopa roboty.

Plánuješ sa fotografovaniu venovať aj profesionálne? Máš nejakú métu, ktorú by si rád dosiahol?

Mám takú teóriu, že každý by mal mať cieľ, pretože na ceste za cieľom dostaneš najväčšiu skúsenosť a stane sa ti najviac zážitkov, činíš najzásadnejšie rozhodnutia, ktoré ťa posunú ďalej. Keď som v roku 2006 robil svoje prvé fotky, hovoril som si, aké by to bolo super, raz robiť poriadne fotky a poznať známych ľudí. Dnes sa s tými ľuďmi priatelím, pár fotiek sa dostalo do časopisov, na plagáty, obaly CD, mám von pár vlastných článkov, fotky tešia ľudí a už len to je pre mňa úspech. Moja méta číslo jedna by bola, dostať sa do teamu Redbull, pretože pri prezeraní ich článkov ma uchvacuje spojenie krajinkárskej fotografie a extrémneho športu a kvalitného textu.

A čo nejaký idol v oblasti fotografie?

Áno, sú to traja Slováci, ktorých tvorba ma oslovila a poznačila. Mat Rendek, Peter Mercell, ktorému za mnohé aj ďakujem a nakoniec Tibor Huszár. Týmto výberom by som nechcel degradovať ostatných, čo fotia. Je skutočne veľa fotografov, ktorí fotia parádne, ale tieto tri mená majú u mňa miesto.

Zažil si pri fotení aj nejaké kuriózne situácie?

Nespomeniem si na všetky záživné situácie, ale napríklad stanovačka na hrebeni Ďumbiera a iných masívoch, nočné prechádzky po lese, východy a západy slnka sú bežné. Tiež rád fotím blesky mimo domova, fotenie pohybu hviezd, kde človek strávi aj tri hodiny na mieste v –10 °C, podarilo sa mi stretnúť skupinku desiatich diviakov aj s mladými, našťastie si ma nevšimli a v neposlednom rade sú to extrémne miesta spojené s kompozíciou, kde sa musíš štverať na skalu, strechu, most… Lebo keď musíš, tak musíš. Keďže fotím aj extrémne športy, ktoré sa občas vykonávajú aj v uliciach mesta, tak riešim policajtov, nespokojných ľudí, SBS-károv a podobne.

Čo najradšej zachytávaš cez hľadáčik fotoaparátu?

Mojou srdcovou záležitosťou je krajinka, pretože príroda je vždy prirodzená a nikdy nesklame. Tak isto rád fotím aj extrémny šport, pretože je najdôležitejšie, zachytiť presný okamih, s tým je spojená aj technika fotenia „strobist“ čo v skratke znamená prácu s bleskom/bleskami, čo je celkom náročné, pretože jemné zmeny nastavenia, či už blesku alebo fotoaparátu, robia veľké zmeny. Napríklad blesk posuniete o dva metre a máte úplne iný výsledok. Nerád fotím ľudí, paradoxne okrajovo robím reportážnu fotografiu, ktorá naučí tiež množstvo vlastností a ešte neradšej fotím oslavy, svadby, atď.

Na ktorých v miestach v Banskej Bystrici a najbližšom okolí najradšej fotíš, resp. ktoré považuješ za najatraktívnejšie pre fotografa?

Banská Bystrica je krásna sama o sebe, a to z každého miesta, či už je to v uliciach mesta, alebo na kopci. Pre fotografa sú asi najatraktívnejšie výhľady ako Slnečné stráne, Suchý vrch, Šachtičky, Kopa… je krásna z každej strany. :) Takže fotograf si môže vybrať zo širokej palety možností, môže fotiť street fotografiu, alebo sadne do auta a za 20 minút môže byť na kopci a pozorovať nádheru Nízkych Tatier alebo Malej/Veľkej Fatry.

Máš obľúbené ročné obdobie či časť dňa, kedy rád fotíš?

Nemám, každé ročné obdobie má svoje čaro, svoju energiu. Na jar všetko rozvoniava, všade sú kvety, leto je príjemné, teplé, zelené. Jeseň zasa ukáže farby v celej svojej kráse, sú inverzie a zima, pokiaľ je biela, je tiež čarovná. Najradšej však mám východ slnka, západ je takisto zaujímavý, krásny a romantický, ale zapadne slnko a hotovo. Pričom pri východe čakáte vo vetrovke a keď vidíte tú žeravú guľu vychádzať spoza horizontu, je to pocit, ktorý je neopísateľný a treba ho zažiť. Vtáctvo sa rozospieva, cítite teplo a energiu, je to najlepší možný začiatok dňa. :) Ale inak si nevyberám, každá časť dňa je charakteristická, takisto aj počasie, takže si nemyslím, že sa dá povedať že „tak dnes nie je počasie na fotenie“. Aj napríklad taký dážď má svoju atmosféru.

Je nejaká fotka, na ktorú si obzvlášť pyšný?

Na každú moju fotku, ktorú je možno zhliadnuť verejne, som pyšný, aj keď samozrejme, mám pár favoritov. Ale neviem vybrať fotku a nepoviem, že tak toto je moja najlepšia foto.

Čomu všetkému sa ešte venuješ okrem fotenia?

Keďže som od rána do večera v robote a potom fotím a mám priateľku, ktorá to týmto pádom so mnou nemá vôbec ľahké. čas hrá proti mne, ale keď si nejaký nájdem, tak sa venujem objavovaniu hudby, čítam si o filmoch, vesmíre, vede a technológiách. Pred pár mesiacmi som dostal zväčšovák na vyvolávanie fotografií, tak som si kúpil starý Zenith a vyskúšal som si aj vyvolávanie filmov a fotiek v domácom prostredí. Žiaľ, časová tieseň mi neumožňuje, venovať sa tejto „alchýmii“.

Je niečo, čo by si ešte rád doplnil na záver?

Na záver by som sa chcel v prvom rade poďakovať portálu Bystrica 24 za priestor, všetkým vyššie uvedeným ľudom za možnosti a inšpiráciu, priateľke Jarke Zacharovej, ktorej patrí veľký obdiv za to, že to so mnou drží až doteraz a za pochopenie a podporu. Nakoniec všetkým ľudom, ktorí pri mne stáli a stoja a veria, že to, čo robím, robím správne. Ešte raz, ďakujem!

Úchvatné zábery fotografa Vlada „Dodiaka“ Lukáča nájdete v našej fotogalérii!

Čítajte tiež:

Pre fotku je ochotný vstať pred piatou: Krásy regiónu objektívom mladého Bystričana

Foto: „Vlado "Dodiak“ Lukáč":http://www.dodiaklukac.eu/

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame