Dominik Skutecký sa uplatnil v európskej avantgarde
Umenie a láska, práca a sláva – bolo krédo, ktoré maliar Dominik Skutecký napĺňal tvorbou. Svojím talentom, rozmanitosťou výtvarného záberu, ako aj spoločenskými a etickými hodnotami svojho umenia sa zaradil k európskej maliarskej avantgarde, k novát
Okrem piatich mesiacov strávených v nemeckom Mníchove a krátkych návštev na Slovensku pôsobil Skutecký vyše 15 rokov v Taliansku, kde namaľoval množstvo žánrových obrazov zo života jednoduchých ľudí a portréty tzv. oficiálneho, reprezentačného typu. Vo Florencii objavoval umenie renesančných géniov. Pod ich vplyvom vznikol obraz Cecilia Löwy, keď mu modelkou bola rodáčka z Banskej Bystrice, ktorá ho neskôr sprevádzala celým životom ako manželka. V Benátkach maľoval mnoho žánrových obrázkov bežných ľudí v každodenných situáciách. Stotožnenie s obyčajným prostredím bolo pre neho príznačné a neskôr úplne ovplyvnilo jeho životnú púť i tvorbu. Mnoho zo Skuteckého obrazov namaľovaných v Taliansku kupovali bohatí obchodníci s umením a odnášali ich do celej západnej Európy.
Narodil sa 14. februára 1849 v Gajaroch na Záhorí. Po smrti otca sa rodina presťahovala v roku 1859 do Viedne, kde Dominik Skutecký študoval na Akadémii výtvarného umenia. Získal dokonalú technickú prípravu, ktorá mu neskôr umožnila zdolávať spracovávanie náročných motívov a používanie novátorských výrazových prostriedkov.
Za obraz Cisár Maximilián diktuje svoje pamäte získal štipendium na štúdium v Taliansku. V roku 1867 ho prijali do školy historického maliarstva na Akadémiu umenia v Benátkach. Počas štúdií v Taliansku sa začal kryštalizovať Skuteckého výtvarný názor odkláňajúci sa od akademizmu, ktorého predstaviteľmi boli aj jeho učitelia vo Viedni. Približoval sa k tvorivým princípom nastupujúceho realizmu.
Už v Mníchove sa úplne rozišiel s historickou maľbou, ktorej úlohou bolo heroizovať oficiálne tlmočené dejiny. Na jednej z návštev rodného Záhoria namaľoval krajinku Pri Zohore, ktorú odborníci považujú za prvú realistickú krajinomaľbu nášho maliarstva. V roku 1889 sa natrvalo usadil na Slovensku – v Banskej Bystrici. Jedným z prvých obrazov namaľovaných doma je Trh v Banskej Bystrici, ktorý sa stal synonymom mena Skutecký. Hlavným predstaviteľom zložitej kompozície je rodina Skuteckého prispôsobujúca sa novému prostrediu. Manželka s výrazne červeným slnečníkom je dominantou obrazu. Cez slnečník akoby ešte rezonovalo prostredie južnej a západnej Európy. Práve tento obraz je považovaný za dielo, ktorým Skutecký ukončil jednu životnú kapitolu.
Po dlhých rokoch strávených školením sa a cibrením talentu v zahraničí vytvoril najvýraznejšie diela práve doma na Slovensku, keď objavoval a spracovával bežné motívy. Tu vznikli mnohé jeho vrcholné diela s tematikou hámrov, v ktorých zobrazil život a prácu robotníkov – kotliarov (Kováčska dielňa na Starých Horách, Hámor, Príprava obeda, Pred skončením práce, Odpočívajúci kotliari, Chvíľa oddychu, Vykurovanie kotlov, Kováč pri práci, Po práci).
Skutecký sa pričinil o rozvoj kultúrneho života Banskej Bystrice. V meste organizoval výstavy. Jeho obrazy sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, v ďalších slovenských a zahraničných galériách i v súkromných zbierkach aj v osobitnej expozícii Štátnej galérie v Banskej Bystrici.
Zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici. Svojim spoločenským a umeleckým odkazom sa pričinil o nástup moderného umenia na Slovensku. Je smutné, že najbližšia rodina Dominika Skuteckého, maliara židovského pôvodu, sa stala obeťami rasistického prenasledovania a fašistického teroru. Po potlačení Slovenského národného povstania jeho dcéra, maliarka Karola Skutecká, ťažko znášala obdobie prenasledovania a niekoľkokrát si siahla na život. Karolu a jej manžela, lekára Ferdinanda Karvaša bezpečnostné orgány v decembri 1944 zatkli a 9. januára 1945 popravili vo vápennej peci v Nemeckej. Ich jediný syn, spisovateľ Peter Karvaš tieto tragické udalosti v dejinách Banskej Bystrice prežil. Od roku 1994 je v jeho rodinnej vile v centre mesta Banská Bystrica sprístupnená Stála expozícia maliarovho diela.
Zdroj: TASR