Dominanta námestia v prúde času: História Hodinovej veže, ktorú nepoznajú ani mnohí Bystričania

Už stovky rokov je neodmysliteľnou súčasťou nášho mesta. Banskobystrická Hodinová veža si za ten čas prešla mnohým. Kedysi plnila viaceré dôležité úlohy v meste a niekoľkokrát ju zničili požiare. A viete, prečo sa vôbec začalo s jej výstavbou?

Jakub Forgács

Márnomyseľnosť aj potreba

Myšlienka o potrebe stavby novej, popri veži mestského zámku a veži farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, už tretej veže v meste, sa zrodila na zasadaniach mestskej rady počas prvého funkčného obdobia richtára Sebastia Pribicera v roku 1552. Motívom stavby bola na jednej strane márnomyseľnosť, keďže sa mestská rada rozhodla nahradiť zle idúce hodiny novými a rovno postaviť aj celú novú vežu. Márnomyseľnosť bola až v druhom pláne vyvážená potrebou umiestnenia nových hodín.

Pomalá stavba na úkor obrany

Vežu na námestí Banskej Bystrice začali mešťania stavať 4. júla 1552, ale v tomto roku stavbe venovali iba 6,5 dňa, nakoľko všetky financie, potrebné na stavbu, museli použiť na účely svojej obrany. Počas júla 1552 sa lámal kameň v kameňolome pod Urpínom. Výdavky na stavbu v tomto roku predstavovali iba 7 zlatých a 52 denárov. Na vojnové záležitosti mesto v danom roku vynaložilo až 1026 zlatých. Stavba veže sa skončila zrejme v roku 1553 alebo 1554, ale z tohto obdobia nie sú k dispozícii žiadne mestské účtovné knihy a ani administratívne protokoly. Účtovné knihy z nasledujúcich rokov sa o stavbe nezmieňujú, z čoho vyplýva, že už stála.

Nielen hodinová, aj strážna

Spočiatku veža na námestí plnila nielen funkciu nosiča mestských hodín, ale aj strážnej veže. Druhá strážna veža mimo hradieb mesta, vartovka, sa postavila až v roku 1587, v dôsledku opatrení formulovaných vo vojenskom poriadku obrany stredoslovenských banských miest z roku 1564. Týmto poriadkom sa stanovila sieť strážnych miest, pričom signály sa vysielali ohňom a delovými výstrelmi. V okolí Banskej Bystrice bola ešte aj druhé strážne miesto, a to na Šachtičkách.

Z veže na námestí bol omnoho lepší výhľad na okolité vrchy a bola na nej stála strážna služba, ktorá mala za úlohu pozorovať nepriateľa a zároveň dozerať, či niekde v meste nevznikol požiar. V zmysle protipožiarnych štatútov mesta, ktoré boli spočiatku totožné s obrannými a bezpečnostnými poriadkami a ako samostatné boli vydávané od roku 1550, stráž na veži smerom k požiaru vyvesovala červenú zástavu (cez deň) alebo lampáš (v noci). Na ochodzu veže v prípade požiaru vychádzali zo svojich bytov vo veži mestskí trubači, ktorí trúbili na poplach.

Pracovisko hudobníkov

Veža od počiatku svojej existencie slúžila nielen ako pozorovateľňa pre strážnikov, ale aj ako pracovné miesto pre mestských hudobníkov. Na veži mal stanovisko mestský trubač, ktorý trúbením ohlasoval aj celé hodiny, trúbil pri slávnostných príležitostiach a na poplach. V meste zvyčajne pôsobili traja trubači, z ktorých jeden bol majstrom a dvaja jeho pomocníkmi. Z pomocníkov sa po troch rokoch učenia stávali majstri.

Ničená požiarmi

Požiar z 12. apríla 1653 zničil celú hornú časť námestia s vežou. Po požiari ju mesto nanovo prestavalo na oveľa elegantnejšiu a s novými hodinami. Opätovne však vyhorela v roku 1723 a nasledovala jej oprava. Pri veľkom požiari v roku 1761 bolo zničené takmer celé mesto, vyhorelo vyše 300 domov a zahynulo mnoho Banskobystričanov. Vyhorela aj veža, ktorá bola opravená už v nasledujúcom ro­ku.

Už stáročia čnie nad Bystricou, no skutočne ho poznáte? 5 zaujímavostí, ktoré ste o Urpíne možno ani netušili

Preteká cez Bystricu i celým okresom, viete však o ňom všetko? 5 zaujímavostí o Hrone, o ktorých ste možno netušili

Pozrite si Hodinovú vežu v priloženej fotogalérii!

Zdroj: Igor Graus / Permon.eu

Foto: Kombo (Permon.eu / tasr)

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame