Denník letušky: Zážitky s tvrdohlavými pasažiermi, na aké sa nezabúda

Deň D, ktorý sa z pamäti len tak nevymaže. Letušku (24), ktorá na našom portáli uverejňuje svoj denník, po tvrdých týždňoch výcviku čakali prvé lety. Nadobudnuté vedomosti tak konečne mohla v praxi zúročiť priamo v oblakoch. Naozaj silný pocit. Nečudo, že také niečo sa z pamäti len tak nevymaže.

Presne si pamätám, čo som robila, keď som sa dozvedela správy o svojom prvom layoveri (let, ktorý je dlhší než 5 hodín a zahŕňa teda minimálne 24 hodín v destinácii na relax). S kamarátmi som bola v Deire a práve sme mali neskorý arabský obed pri zátoke. Lety síce dostávame vopred naplánované, ale keďže išlo o začiatok januára, mala som dni bez plánu, takže sa mohlo objaviť čokoľvek.

Zodpovednosť letušky pri dverách

Bežní ľudia nevedia, že sme povinní každý deň minimálne raz volať „automatizovanej“ slečne. Cinkla som jej práve počas novoročného obeda. Dozvedela som sa, že mám zmenu v pláne a že letím na výlet č. XXXX s odchodom 2. 1. poobede a že je to layover. A ja som hneď začala jasať, ale nevedela som ešte kam poletím.

Najprv som si myslela, že sa to dozviem na internete, keď prídem domov, ale potom som slečne skúsila zavolať ešte raz a dala si voľbu: informácie o destinácii a tá mi povedala, že je to Frankfurt.

Čakal ma tak môj vôbec prvý operačný let. A hneď cestou do Frankfurtu na mňa dokonca vyšli dvere. To znamená oveľa väčšiu zodpovednosť. Musíte kontrolovať svoju oblasť zodpovednosti a hľadáte, či tam nie sú nastražené dajaké nebezpečné objekty. Treba si uvedomiť, že som bolo nová letuška, takže mi takáto – maximálne zodpovedná – kontrola trvala dosť dlho. Priznávam, trochu ma to aj vystresovalo. Našťastie som to však zvládla.

Ako sa testujú letušky v lietadle

A navyše, cestou späť mi už dvere nevyšli. Nemci totiž údajne nárazovo testujú naše pátracie schopnosti a ukrývajú v lietadle rôzne predmety, ktoré by mohli byť potenciálne hrozbou pre bezpečnosť, keby boli skutočné (napríklad hračkársku pištoľ). Keďže som nemala dvere, nemala som našťastie žiadnu bezpečnostnú zodpovednosť. Bola som rada, lebo keby niečo bolo v mojej oblasti a ja by som to nenašla, vyhodili by ma.

Presne si pamätám aj na zážitky z tohto môjho prvého letu. Ukázalo sa, že mnoho nemeckých pasažierov nevie, alebo nechce hovoriť po anglicky, takže sa mi celkom hodilo, že po nemecky viem a že som teda chápala, čo požadujú. Vtipná bola jedna pani, ktorá žiadala rybu. V menu sme však mali len kura, alebo teľacie. Ona aj napriek tomu sa naďalej dožadovala svojej ryby. S tým pravda vo výške pár kilometrov nad morom veľa nenarobíte a v oblakoch ju zrejme nechytíte. No vysvetlite to niektorým ľuďom. Čo už. Na tvrdohlavých pasažierov si treba jednoducho zvyknúť.

Mali sme už aj takého, ktorý mal vedľa seba v ekonomickej triede voľné miesto. Potrebovali sme na ten flek však niekoho posadiť, pretože na pôvodnom mieste cestujúcemu nefungovala obrazovka. Pasažier, ktorý sedel pri voľnom mieste ale začal tvrdiť, že tam nemôžeme nikoho posadiť, pretože on má údajne kúpené dve miesta. My samozrejme máme zoznam ľudí a ich miest. Videli sme, že je tam voľno.

Nahnevaná šéfka ekonomickej triedy za ním išla a hovorí mu, že nech neklame a že to nedáva zmysel, aby si niekto kupoval dve miesta v ekonomickej triede, keď to už by ho lacnejšie vyšlo snáď aj miesto v Business triede. Ukázalo sa, že rodičia tohto pasažiera cestovali v Business a svojmu synovi asi povedali, že má dve miesta, len aby ho upokojili. Nuž aj toto sa počas letov stáva :)

Mŕtva v posteli

Počas svojho prvého tzv. layover letu som zistila, že je skutočne ťažké 6 hodín obsluhovať pasažierov po tom, čo ste navyše celý deň chodili po meste. Frankfurt som si totiž nenechala ujsť. Potom som však domov do Dubaja dorazila ako mŕtva. O siedmej ráno po príchode som doslova padla do postele a spala dlho predlho.

Nasledujúce dva dni som mala našťastie voľno, tak som sa mohla plne zregenerovať. Čakali ma totiž ďalšie dve služobné cesty do Európy. Najskôr nasledoval Hamburg a následne po ňom Paríž. Dve krásne mestá, na ktoré som sa veľmi tešila.

Zážitky z prvej ruky z atraktívnej brandže. Na denník letušky sa tešte aj na budúci štvrtok, dozviete sa opäť o nových informáciách aj príhodách z oblakov. Ak ste nestihli prečítaš predošlý diel letušky, nájdete ho TU!

Text a foto: Pedra Drake

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame