Denník letušky: Teroristi na palube a bezpečnostný výcvik stevardiek

Letuška (24) pochádzajúca z Banskej Bystrice žije v Dubaji, kde je zamestnaná vo veľkej a prestížnej leteckej spoločnosti. Prakticky denne zažíva nové situácie a pravidelne spoznáva rôzne kúty sveta. Zo všetkého si píše denník, ktorý ponúka unikátny pohľad na kariéru stevardky v top aerolinkách.

V ďalšom pokračovaní denníka vám chcem bližšie priblížiť zaujímavé školenie, ktoré som absolvovala v rámci prípravy na kariéru letušky. Zameralo sa na v súčasnosti veľmi vychytenú tému – bezpečnosť. A to najmä na možné únosy lietadiel alebo napríklad nevhodné správanie sa pasažierov na palube.

Únoscovia a teroristi

Spočívalo v podobe dvojdňového tréningu, ktorým sme získali vedomosti a zručnosti na zvládnutie bezpečnosť ohrozujúcich pasažierov, alebo pokusu o únos lietadla. Ak ste si mysleli, že všetci únoscovia lietadiel sú teroristi, tak budete asi prekvapení, že iba 8 percent z nich má za cieľ spáchať teroristický útok a tzv. nekonvenčný terorizmus – ako to bolo napríklad v prípade Svetového obchodného centra v New Yorku – tvorí v lietadlách iba 1%. Našťastie.

Väčšina únosov (okolo 40 %) je spojená s peniazmi a krádežou (vydieranie) a na druhom mieste (okolo 30 %) sa pohybujú únosy z dôvodu úteku z vlastnej krajiny a hľadaním útočiska inde. Naša trénerka nám priblížila niekoľko únosov lietadiel v histórii. Všetky boli niečím pre nás zaujímavé.

Osobne ma zaujal príbeh najúspešnejšieho prekazenia plánovaného teroristického útoku. Všetko sa zbehlo v roku 1994. Lietadlo Air France ovládli teroristi ešte pred odletom z Alžírska do Francúzska, kde v Paríži plánovali zaútočiť na Eiffelovku. Keď lietadlo pristálo v Marseilles, aby dotankovalo palivo, špeciálne jednotky sa dali do akcie a stroj prepadli. Strieľali po každom, kto neposlúchol a neschúlil sa a neukázal ruky. Dvoch teroristov sa v kokpite podarilo snajperom zastreliť z veže. Tretieho v kabíne zabili špeciálne jednotky. Prežili všetci a teroristickú akciu sa tak napokon podarilo veľmi úspešne prekaziť.

Keď únosca má padák zo záclony

Ako som spomínala, útočníci majú vo väčšine prípadov iné dôvody, než spôsobiť ľuďom bolesť. Zaujímavý je napríklad prípad muža, ktorého opustila manželka kvôli bohatšiemu mužovi. Niesol to ťažko a povedal si, že svoju ženu získa naspäť. Chcel tak razom byť bohatší, tak ako jej nový objav. A tak sa rozhodol, že prepadne ľudí počas letu a okradne ich.

Nebol až tak úplne neinteligentný ako by sa pri tomto nápade na prvý pohľad mohlo zdať. Chlapík si totiž naštudoval podobný pokus zo 70. rokov a lietadlo chcel opustiť zoskokom s padákom. Vedel, že vo výške nad 10 000 stôp je to nebezpečné pre nízky tlak a nedostatok kyslíku. A tak po tom, čo pasažierov ozbíjal nakázal kapitánovi, aby zostúpil na výšku 6 000 stôp. Keď na túto hladinu lietadlo kleslo, prikázal letuške, aby otvorila zadné dvere. Tá tak urobila (v tých časoch ešte v lietadlách nemali automatické zamykanie dverí, ktoré sa aktivuje pri dosiahnutí určitej rýchlosti lietadla).

Tento útočník však svoj plán nedomyslel až úplne do konca, alebo bol natoľko chudobný, že lepšie to urobiť ani nemohol. Nemal totiž so sebou normálny padák, ale zostrojil si ho vlastnoručne sám zo záclony. Letuška ho proaktívne zo stroja navyše vystrčila a neobyčajný zlodej zomrel aj so svojím nevšedným padákom. Nikomu inému v lietadle sa však v tomto prípade nič nestalo.

Hmaty a chvaty letušiek

Na bezpečnostnom tréningu sa letušky učia, ako čo najlepšie zvládať podobné situácie, no dostáva zabrať aj telo: absolvovali sme v rámci neho napríklad aj kurz na rôzne hmaty a chvaty. Tými na zem môžeme poľahky položiť aj mohutného muža. Hneď som si povedala, že niečo také sa mne – ako mladému dievčaťu – zíde i do bežného života. Človek v dnešných časoch nikdy nevie, kedy sa kde a čo napríklad na ulici zomelie. Najmä v destináciách ako Brazília, Nigéria a podobné. Aj keď proti ozbrojenému útočníkovi asi holými rukami nič nezmôžem.

Tvrdá drina a celý rad kadejakých tréningov sa blížili ku koncu a čoraz viac som bola bližšie k dôležitému medzníku mojej kariéry – prvému letu. Našťastie som nemusela ani jednu skúšku opakovať a až na zdravotný test som všade skórovala na 100 %. Spánku som si však užila počas dvoch mesiacov naozaj málo. Ale zvládla som to a spolu so mnou tiež asi 80 ďalších letušiek a letákov. Niektorí museli niečo opakovať, v horších prípadoch dokonca aj celý týždeň, ale aspoň si všetci, ako naši potenciálni pasažieri môžete byť istí, že sme kompetentní a vieme, čo robíme :)

Prišiel tak napokon posledný deň školy. Počas týždňa v servise sme „akože” leteli do Londýna, Dohy, Sydney a Bombaja. Tréneri sa pozerali na to, akí sme milí, či všetko robíme správne, skúšali nás z vedomostí o firme a o rôznych produktoch, ktoré ponúkame a tak podobne. K lietaniu mi tak už chýbalo už iba obdržanie licencie na kartičke, ktorú som mala dostať v najbližších dňoch.

Bola som celkom znepokojená, lebo ak by som na ňu musela čakať pridlho, vedela som, že nestihnem niektoré tie krásne lety, ako Hamburg, či Paríž, ktoré mám naplánované na prvú polovicu mesiaca. A počula som o prípadoch, keď na túto kartičku poniektorí čakali aj dva týždne. Aj tu je opäť celkom zjavné, že sa nachádzame v arabskej krajine, kde je koncept Inšalláh celkom zakorenený v samotnej kultúre. Znamená to doslovne “ak dá Alláh” resp. Boh, alebo “je to v rukách Božích”. Je to to isté, ako španielske, či latinskoamerické maňana, ktoré vyjadruje, že ľudia radi odkladajú rôzne záležitosti na nasledujúci deň.

Vybavovačky v Dubaji

V skutočnosti však aj na nasledujúci týždeň, či mesiac. Napríklad, čo sa týka internetu. Moja spolubývajúca ho bola vybavovať, no ak si myslela, že všetko pôjde hladko, bola na omyle. Povedali jej najprv, že to bude do konca týždňa. Samozrejme, nikto sa neukázal, bola v pobočke o týždeň znovu a opäť jej povedali, že to bude do konca toho daného týždňa. A hádajte čo? Internetu sme sa ani potom ešte dlho nedožili. Ona ho nakoniec zrušila, bola som ho objednať ja a po ďalšom mesiaci čakania som sa konečne dočkala neobmedzeného skajpovania a pozerania filmov. Po štyroch mesiacoch od príchodu do Dubaja!

Podobnú skúsenosť mám aj s dubajskou bankou. Bola som si v jednom z tunajších finančných domov založiť účet a povedali mi, že do desiatich dní mi zatelefonujú s mojím číslom účtu a dohodnú sa so mnou na doručení karty. Samozrejme, že sa mi nikto neozval ešte poriadne dlho po sľúbenom termíne. Jednoducho, Inšalláh :)

Denník letušky nám odhalí ešte množstvo zaujímavých informácií o kariére letušiek a leteckom biznise. Už teraz sa môžete tešiť na budúci štvrtok, kedy vám prinesieme jeho ďalšie pokračovanie. To predošlé si môžete prečítať TU!

Text a foto: Pedra Drake

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame