Denník letušky: Mladá Bystričanka (24) o unikátnych zážitkoch nielen z oblakov

Práca plná zážitkov. Presne to zažíva mladá Banskobystričanka (24), ktorú v náročnom konkurze vybrali pracovať pre špičkové aerolinky. Ako letuška pôsobí v Dubaji a o jedinečných situáciách, ktoré na ňu čakajú doslova každý deň, si píše denník. Prečítajte si jeho tretí diel.

Začiatky bývajú krásne aj ťažké. O tom som sa presvedčila pri štarte svojej kariéry letušky aj ja. Čakalo ma množstvo povinností, školení, tréningov či učenia sa, ale popri tom všetkom, som veľmi rada spoznávala iný svet – arabský Dubaj.

Tanec či dotyky na verejnosti? Zabudnite

Je to multikultúrne mesto a domácich obyvateľov tu nežije percentuálne veľa. Odhady sa odlišujú od človeka k človeku, dozvedela som sa však, že podiel lokálov, ako ich tu nazývame, na celkovom obyvateľstve je od 15 do 30 %. Pre domácich aj pre prisťahovalcov však platia rovnaké pravidlá, čo sa týka správania sa na verejnosti, pokút alebo trestov.

V Dubaji nielenže nesmiete piť na verejnosti, ale dokonca ani tancovať. Verejnosťou sa v tomto prípade myslí vonkajšie prostredie, ale aj nákupné centrá: na diskotékach sa samozrejme aj tu veselo pije i tancuje. Zaujímavé oproti takému Slovensku je aj to, že vonku so svojím milým nemôžete otvorene prejavovať svoje city, čím sa myslia aj vzájomné dotyky. Za to hrozí dokonca basa.

Slovákov tiež určite bude zaujímať aj to, že alkohol sa v Dubaji dá popíjať a skladovať v chladničke iba ak ste držiteľom licencie. O tú cudzinec môže požiadať až keď dostane pas s tzv. rezidentskými vízami. Licenciu navyše dostávajú iba nemoslimovia. Turisti samozrejme licenciu na pitie alkoholu mať nemusia. Tresty sú v Emirátoch pri všetkých priestupkoch prísnejšie, než na aké sme zvyknutí doma. A existuje tu aj trest smrti. Tak mi len ostáva dúfať, že sa v budúcnosti akýmkoľvek problémom úspešne vyhnem…

Dubajské diskotéky

Mnohých asi prekvapí aj to, že cudzinec nemôže získať v Spojených arabských emirátoch občianstvo a to ani keď si vezme domáceho. Pokiaľ tu žijete na rezidentské víza a prídete o prácu, zoberú vám aj víza a musíte ísť domov. Pre cudzincov v tomto štáte dokonca neexistuje ani šetrenie si na dôchodok a preto sa vás odchod domov týka aj po nástupe do penzie, pokiaľ v Emirátoch nemáte deti, ktoré sú schopné (a ochotné) vás finančne podporovať, prípadne nejaký majetok, či biznis, z ktorého máte financie na to, aby ste tu ostali.

Na diskotékach je pozitívne to, že vstupné sa neplatí a ide o veľmi nóbl kluby. Môžete ísť do nich preto len pekne oblečení. V noci sa nepísané pravidlá obliekania pre ženy diametrálne odlišujú – hneď z prvého večera v klube som usúdila, že čím kratšie minišaty a vyššie podpätky, tým lepšie. Pánov dnu nepustia v teniskách, alebo v rôznych ležérnych tričkách s nápismi či logami.

Ale nielen oddychom je človek živý… Okrem relaxu v meste, na pláži či diskotéke, som už hneď od začiatku začala naplno zarezávať aj vo firme, konkrétne na bezpečnostných školeniach. Boli však veľmi zaujímavé. Striedala sa na nich prax s teóriou. Veľmi vzrušujúca pre mňa bola hneď úvodná simulácia. Na nej nám tréneri ukázali nastúpenie, kontroly pred odletom, ale aj riešenie núdzovej situácie či núdzové pristátie. V kabíne pri tom všetkom bol dym a človek musel reagovať, ako keby to všetko bolo reálne. Boli sme sa aj pozrieť, ako vyzerá kokpit a musím uznať, že tlačidiel je tam naozaj habadej. Bola som tak rada, že som sa dala na dráhu letušky a nie pilotky :)

Nácvik núdzových situácií

Moja skupina začala výcvikom na veľmi modernom a veľkom Boeingu, ktorý máme vo flotile. Venovali sme sa postupom pri neočakávanom núdzovom pristátí a tomu, ako sa zaobchádza s dverami. A dostali sme možnosť skúsiť si to na simulátore ako pri bežnom používaní, tak aj pri núdzovom pristátí, keď sme za hluku museli – akože – kričať evakuačné povely na ľudí. Prišlo mi to celkom smiešne a tak som svojich pasažierov vyzývala k úniku s úsmevom na tvári, na čo ma trénerka upozornila, že je to vážna situácia a tak nie je vhodné sa pri tom usmievať, ale treba nasadiť “drsný” výraz. No, myslím, že keby k nejakej evakuácii niekedy v realite došlo, tak mi už do smiechu veľmi nebude.

Takto to išlo deň za dňom a ani som si neuvedomila a mala som za sebou prvý z dvoch týždňov školení o bezpečnosti a procedúrach v núdzových situáciách. Naučili sme sa toho veľmi veľa a k tomu sa ešte musím reálne nabifľovať od slova do slova množstvo ďalších informácií s presnou terminológiou.

Keď chyba môže stáť život

Je skutočne neuveriteľné, koľko toho taká letuška musí vedieť a koľko si musí pamätať. Normálny človek by čakal, že nás naučia obsluhovať kuchynku a robiť nejaké demonštrácie. Ale kdeže! Ostrieľaní zamestnanci nás prevádzajú každou možnou situáciou a musíme poznať procedúry, ktoré treba nasledovať. Takisto treba vedieť rozoznávať tieto situácie podľa rôznych ukazovateľov či nenápadných ohlásení. V každom jednom momente sa postupuje inak a musíme to vedieť presne a nepomýliť sa. V núdzi totiž práve od malého prešľapu môžu závisieť životy ľudí na palube.

Po prvej skúške, ktorá bola z kontrol dverí pred letom a z operácií s dverami v rôznych situáciách (ako teoretická, tak aj praktická), sme si s kolegyňami povedali, že ešte raz sa niekto bude vysmievať z toho, že robíme letušky a že je to práca pre ľudí, ktorí toho v hlave veľa nemajú, tak by si to všetko mal najskôr vyskúšať sám. Určite by zmenil názor, to mi verte.

Denník mladej letušky ešte skrýva množstvo zaujímavých zážitkov aj málo známych informácií. Jeho štvrté pokračovanie uverejníme na našom portáli už budúci štvrtok. Tu si môžete prečítať predošlý diel.

Text a foto: Pedra Drake

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame