Deň ústavy po 20 rokoch: Ako naň spomínajú domáci?
Štátnym sviatkom si dnes na Slovensku pripomíname vznik najdôležitejšieho zákona suverénneho nezávislého štátu - Ústavy SR. Prijatá bola vtedajšou Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992, zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za 114, proti boli 1
Podpis ústavy bol jeden posledný veľký krok k rozdeleniu dvoch spolunažívajúcich národov. Nerozdelila však len Čechov a Slovákov ale aj mnoho súkmeňovcov, ktorých názory na vznik samostatných republík sa rapídne odlišovali.
Dalo by sa to nazvať komplexom menejcennosti, ktorým podľa pána Mariána (67) z Banskej Bystrice trpela časť „slovače“. „Aj z histórie vieme, že sme si nikdy neboli s Čechmi rovní, niektorí si pripadali ako ich kolónia“, hovorí o argumentoch za osamostatnenie sa. Najsilnejším oficiálnym dôvodom bola údajne nezhoda v určení názvu spoločného štátu.** „By ste neverili slečinka, ako sa dokázali vyše pol roka hádať, či budeme Česko-slovenská alebo Česká a Slovenská republika, či pôjde o federáciu alebo republiku…Bola to viac menej hádka kvôli pomlčke“**, vysvetľuje rodený Bystričan.
Na druhej strane tu boli tí, a to bola vraj drvivá väčšina, ktorí sa s bratmi Čechmi rozlúčiť nechceli. „Nikto z nás nechcel, aby sa tak stalo. Preto aj vedúci predstavitelia štátu odmietli vyhlásiť referendum, ktoré si niektorí obyvatelia vyžadovali. Mečiar s Klausom totižto vedeli, že oba národy by boli proti rozdeleniu krajín", ozrejmuje skutočnosti spred 18 rokov pán Jozef (72), ktorý otvorene sympatizoval v pokračovaní federácie. „Nakoniec to dopadlo tak, ako už všetci vieme, oboch spomínaných politikov ovládli mocenské ambície a každý chcel mať svoj privilegovaný priestor na hranie“.
Na začiatky fungovania dvoch samostatných republík si spomína aj pani Helena (59). Podľa jej slov boli pre niektorých veľmi ťažké. „Hranica bola dosť obmedzujúca, nejaký čas sme museli používať pasy, ľudia si museli zvoliť občianstvo, zvykať si na kolkovanú a neskôr i novú peňažnú menu, na nový systém byrokracie v meste,… Utrpela dokonca aj štátna kasa, pretože všetok štátny majetok sa prerozdeľoval systémom 2:1 v prospech Česka“.
Ako však na záver konštatuje, naša krajina sa vypracovala a stala samostatným subjektom. „Voľnosť sa vrátila aj vďaka Schengenu a ľudia si zvykli. Kto vie, ako by to vyzeralo, keby sme zostali spolu v jednom štáte? “, ukončuje pani Helenka.
Slovenská národná rada (SNR) ju prijala 1. septembra 1992 na piatej schôdzi. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za 114, proti boli 16 a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
[blockquote]Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie. Predchádzalo tomu prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, následne sa predstavitelia vládnucich strán dohodli na rozdelení federácie. Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 schválilo ústavný Zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. O polnoci 31. decembra 1992 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty – Slovenská republika a Česká. [/blockquote]
Foto: tasr