Čipka: Dakar neodpúšťa žiadne chyby

Dušan Čipka, rodák z Banskej Bystrice, ktorý momentálne žije v neďalekom Lučatíne, si účasťou na tohtoročných prestížnych pretekoch Rely Dakar na území Južnej Ameriky splnil svoj detský sen.

Monika Obrtalová

„Pamätám sa, že ako chlapec som to sledoval s veľkým záujmom a vlastne bol to taký môj vzdialený sen,“ uviedol a doplnil, že sa mu zdal byť nezrealizovateľný. Trať má mnoho nástrah, ktoré treba prekonať, podľa Čipku je tu však krásna príroda. Na súťaži skončil ako nováčik na 72. mieste. Nebyť však chyby z neskúsenosti, mohol byť výsledok podľa neho lepší.

Na druhej strane je však veľmi spokojný, že došiel do cieľa, keďže na Dakar išiel ako človek „neznalý veci a amatér“. Spomínanú chybu urobil v navigácii. Tá je na súťaži úplne odlišná, ako ju zvykneme používať v Európe: „Je to skôr taký v úvodzovkách orientačný beh.“ Pritom príležitosť naučiť sa ju mal až priamo za jazdy. Čipka však teraz už vie, čoho sa má vyvarovať, vedomostí v Južnej Amerike nazbieral mnoho. „Viem, na čo sa mám pripraviť a ak to len trochu bude možné, tak na ďalší rok sa toho chcem zúčastniť a ten výsledok bude lepší, podstatne,“ zdôraznil.

Čipka súťažil na Dakare v tíme s ďalším Slovákom Jánom Zaťkom za Slovakia Turbo Team Zaťko. „Vlastne on ma na to nahovoril a on mi pomohol ten sen zrealizovať. No a keď sme sa do toho dali dvaja, bolo to, samozrejme, finančne náročné, ale ľahšie zvládnuteľné ako pre jednotlivca.“ Na najťažšej rely sveta hrá podľa slov banskobystrického rodáka každý sám za seba. „Dakar neodpúšťa žiadne chyby, ani tie najdrobnejšie, všetko sa vám tam pomstí.“ Kamarátske vzťahy medzi sebou súťažiaci majú, no len dovtedy, kým sa neodštartuje. Najťažším je podľa Čipku zvládnuť fyzickú únavu a fakt, že človek musí byť v neustálom strehu. „Lebo inak je po ňom, doslova.“ Ako pokračoval, nie sú to frázy, na súťažiaceho každú chvíľu číha nejaké nebezpečenstvo. „Veľký problém Dakaru je, že vždy vám niekto práši do tváre, pokiaľ nejdete prvý.“ Nástrahy sa teda nedajú tak ľahko odhaliť pohľadom a prekvapenia treba okamžite riešiť vo veľkej rýchlosti.

„Dakar je ťažký hlavne v tom, že sa ide veľmi veľa kilometrov denne v rôznych teplotných rozmedziach.“ Jazdí sa v podmienkach od mínusových teplôt po napríklad plus 50 stupňov Celzia. „Prvé štyri dni som si hovoril, či mi to bolo treba, že to asi nezvládnem. Nejako som si už ani neveril. Ale potom som prekonal tú fyzickú aj psychickú krízu a už to išlo.“ Pred koncom si Čipka Dakar začal už aj vychutnávať, tešil sa na etapy, nové trate, podmienky. Na úsekoch, ktoré si vyžadovali pomalú jazdu, si stihol uvedomiť aj krásu tamojšej prírody. „Je tam úplne iná ako u nás, niekedy mi pripadalo, že jazdíme po mesiaci a nie po našej matičke zemi,“ povedal Čipka.

Nástrahou rely súťaže sú aj prejazdy pieskovými dunami. „Nemáte sa to kde naučiť, len v tých pieskových dunách.“ Hoci sú aj profíci, ktorí majú peniaze na to, aby mohli trénovať v Maroku, Portugalsku či samotnej Južnej Amerike. Čipka sa na Dakar tiež pripravoval veľmi neskoro, keďže pozvánku naň dostali až v auguste. „Ja som na motorke, ktorá išla na Dakar, najazdil dokopy 300 kilometrov okolo Banskej Bystrice na normálnom našom slovenskom teréne, piesok tá motorka nevidela.“

Na ovládanie spomínanej navigácie je potrebné mať orientačný zmysel aj trochu intuície. Účastník má k dispozícii len hrubú mapu, z ktorej sa dozvie, že ide napríklad z východu na západ alebo k nejakému mestu. Najdlhšia etapa mala pritom cez 800 kilometrov. „Tam to treba vedieť skĺbiť. Jazdecké umenie s technickým, navigačným a s tou orientáciou. A kto to najlepšie zvládne, ten dosahuje aj tie najlepšie výsledky,“ uzavrel Čipka.

Zdroj a foto: TASR

Odporúčame

Tento článok nie je možné komentovať.