Čierny kontinent na vlastnej koži: Prečítajte si dobrodružstvá motorkárov z cesty po Afrike

Afrika namiesto pohody

Opäť raz stroskotal môj zámer konečne sa usídliť. Dôvodom je telefonát z Mníchova. Po šesťročnej ceste okolo sveta na motorke, som ešte len chvíľu doma, užívam si pohodu, keď mi zavolá Herbert: „Zbaľ sa! BMW nám dáva novú 800-stovku, môžeme ísť do Afriky. Viktóriino jazero čaká!“ Už dlhší čas nám v hlave vŕta myšlienka absolvovať cestu s predsériovým modelom BMW GS 800, ktorý sme mali v Touratechu na testovanie. Dobrodružstvo okolo najväčšieho jazera Afriky, 5000 km za 30 dní. Keďže projekt bol často odkladaný, nikto nepredpokladal, že ho zrealizujeme. Profesionálny filmový team, ktorý nás na testovacích cestách sprevádza, si medzičasom našiel inú prácu. Zostali sme len my dvaja. Ja a Herbert. Kým on bude testovať motorku v najťažších podmienkach, ja sa budem venovať foteniu a filmovaniu.

Hnedé rieky siahajúce až ku Kilimanjaru sú len optickým klamom

Ranný svit afrického slnka zalieva celý východný horizont. Náš cieľ už nie je ďaleko. Prístav Mombasa v Indickom oceáne. Z lietadla sa nám naskytá pohľad na snehobiele Kilimanjaro a jeho najvyšší vrch Uhuru 5895 m.n.m. Cez zelené polia a tunajšiu bujnú vegetáciu sa preplietajú hnedou vodou sfarbené rieky. Neskôr zistíme, že je to len optický klam. To, čo považujeme za vodné toky, sú zaplavené územia, kam sa aj my chystáme. Obdobie dažďov tentoraz začalo veľmi neskoro a v čase nášho príchodu ešte stále trvalo. Posledné štyri dni pršalo takmer nepretržite.

V minulosti si urobila Afrika zlé meno hlavne kvôli AIDS, korupcii, hladovaniu, ale aj občianskym vojnám. Všeobecne sa spája s nebezpečenstvom a chaosom. Len málo je počuť o bezhraničnej pohostinnosti, ktorá sa dá zažiť len tu. Prekvapivo, čím sú ľudia chudobnejší, tým skôr sa podelia aj s tým málom, čo majú. Afrika je extrémna, intenzívna a kontroverzná, ale v každom prípade sa ju oplatí navštíviť.

Herbert je už roky fascinovaný čiernym kontinentom a stále sa tam vracia. Je tu už po 19-sty krát. Na svojich potulkách prešiel 32 afrických krajín a viac ako 150 000 km. Spolu bol takmer 2 roky na cestách. Ja som mala na svojej expedícii okolo sveta po desiatich mesiacoch za sebou 17 krajín a cca 35 000 km.

Colník nás privítal bezstarostným, typicky africkým úsmevom

Je dusno. Teplota 28 stupňov a vlhkosť vzduchu 90 % sú pre nás Európanov priam neznesiteľné. Zo skúsenosti vieme, že na afrických hraniciach vládne prehnaná byrokracia, korupcia a zneužívanie moci. A ešte k tomu sme v krajine, ktorá obsadila v celosvetovom rebríčku korupcie pozíciu 114 z celkových 159. Kenský občan zaplatí mesačne priemerne 16× úplatok. Aby sme sa tomuto vyhli, chceme na colnici demonštratívne ukázať, že máme dostatok trpezlivosti a ešte viac času. Pripravení na najhoršie zažijeme milé prekvapenie. Colník nás privítal bezstarostným, typicky africkým úsmevom: „Welcom to Kenya!“ My a naše motorky sú odbavené rýchlo a bezproblémovo a na cestu dostávame malú pozornosť, banány.

Chaotická doprava, Shisha a Miraa

Mombasa bola zriadená v 11.stor Arabmi a postupne sa vďaka obchodu s otrokmi a slonovinou stala dôležitým mestom východnej Afriky. Ešte aj dnes tu žije pozdĺž pobrežia veľa Arabov. Sme v meste. Bosí muži v roztrhaných nohaviciach tlačia drevené káry plné kokosových orechov, ženy s dieťaťom na chrbte nosia ťažké náklady na hlavách. Cesta je plná absolútne preťaženými miestnymi mikrobusmi Matatus, ktoré sa len húpajúco predierajú cez chaotickú dopravu. Fasády domov sú pomaľované všakovými pestrými farbami a na nich žiaria reklamné názvy: Beatiful Shop, Join Our Little World, Sonrise Boarding School, Mummy´s Delight alebo Home of Cold Drinks.

Vchádzame do malého obchodu kúpiť zopár zelených kokosových orechov. Hneď vedľa je fajčiareň, kde muži bafkajú z vodnej fajky Shisha. Dym s vôňou jahôd sa šíri vzduchom. K tomu sa žujú listy stromu Kathstrauch, nazývanými aj Mirra. Je to v podstate veľmi ľahká droga, ktorá má podobný účinok ako káva, či čaj a fajčením Shishi sa jej sila len znásobuje. Ponúkajú nám ochutnať jeden list. Chutí tak zvláštne, sladko-kyslo.

TIWI Beach

Len 25 km odtiaľto sú biele piesočnaté pláže s kokosovými palmami pri Indickom oceáne. Kompa nás prevedie z ostrova Mombasa na pevninu. Absolútny kontrast. Tu už nie sú tehlové domy s plechovými strechami, ale chatrče pozliepané z igelitových kusov, textilných vriec a rôznych debničiek. Časti cesty sú odplavené alebo kompletne pod vodou. Domáci si len vyzujú šľapky a brodia sa po kolená vo vode. Nad tým všetkým svieti luxusný hotel „New Vision Hotel“, možno len ako iskra nádeje v tejto chudobe.

Mangové a avokádové stromy lemujú prašnú cestu k moru. Len čo sme rozložili náš stan na pláži, pustili sa do nás miestne opice. Netrvá dlho a jeden drzý opičiak nám uštedrí nečakanú lekciu. V zlomku sekundy otvorí zips stanu a ukradne našu večeru, s ktorou samozrejme okamžite ufujazdí.

Prázdne nádrže

Cesta do Nairoby má takmer 500 km a ešte donedávna bola v katastrofálnom stave. Opravili ju Číňania a ako protihodnotu získali určité privilégiá v najdôležitejšom prístave východnej Afriky. Na ceste sa však stále pracuje. Len čo sme sa priblížili k stavenisku, máme postarané o zábavu. Krkolomné predbiehajúce manévre domorodcov a protiidúce autá v troch pruhoch pri bežnej šírke cesty nám dostatočne zvýšia množstvo adrenalínu v krvi.

Posledných 160 km nebola žiadna čerpacia stanica a tak schádzame do dediny s poslednými kvapkami benzínu v nádrži. Okamžite sme obkolesení domácimi. Sme zachránení! Majú tu benzín.

Zlomený tlmič a mačeta

Pokračujeme v ceste na západ a krajina je stále zelenšia a vrchovatejšia. Počas jazdy uvažujem, prečo sa moja X-Challenge správa akosi inakšie, ako som zvyknutá, keď v rýchlosti asi 50 km/h vletím do hlbokej diery. Hrozná rana neveští nič dobré. Čo sa stalo? Zlomil sa tlmič a vytrhol so sebou aj časť kabeláže. Na okolí niet nikoho a my po prvotnom sklamaní a úvahách nad ukončením cesty zapájame do hry všetok náš improvizačný talent a púšťame sa do opravy. Ako sa to vlastne mohlo stať? Všetko vysvetlil až telefonát do Touratechu. Pri hektických prípravách jeden z mechanikov ani netušil, že zamenil originálny tlmič pruženia za vzorkový, používaný len na fotenie do katalógu.

Medzičasom sa nám podarilo dohodnúť aj s leteckou spoločnosťou a nový správny diel priletí do Mombasy už zajtra. Prichádzajú dvaja černosi a ponúkajú nám pomoc. Zo stromu na okraji cesty odsekli hrubší konár a opracovali ho tak, aby sa dal použiť namiesto pôvodného tlmiča. Nový diel je po hodine práce vložený na svoje miesto a stiahnutý gurtňami. Keňania za svoju prácu nechcú nič: „Sme predsa ľudia, radi sme Vám pomohli.“ Rýchlosťou 10 km/h pokračujeme ďalších 40 km. Je už tma, keď rozbaľujeme stan v bushi. Na ďalší deň musíme nájsť bezpečné miesto pre 650-tku a skonštruovať stúpačky pre mňa na osemstovke, aby sme sa mohli vrátiť spolu na pobrežie. Celá oprava nás stála dva dni, ale teraz už môžeme pokračovať v ceste.

Dobrodružstvo dvojice adrenalínových motorkárov však ešte nekončí. Na svojich dvojkolesových tátošoch vyrazili do Rwandy. Čakajú na nich cesty plné nástrah, ale aj unikátne zážitky. Druhý diel cestopisu si na našom portáli môžete prečítať už budúcu stredu.

Motocykle boli vybavené doplnkami od renomovanej nemeckej spoločnosti Touratech. Kompletný sortiment nájdete na www.touratech.sk

Text: Ramona Eichhorn
Foto: Ramona Eichhorn, Herbert Schwarz
Preklad: Marián Krolák