Bystrická poslankyňa pomáha utečencom na hraniciach: O príbehu rozdelenej rodiny prehovorila so slzami v očiach

Teplé poslanecké kreslo vymenila za oveľa nevľúdnejšie podmienky. Bystrická poslankyňa Viera Dubačová každý deň dochádza 250 kilometrov, aby pomáhala tisíckam utečencov. Prečo sa rozhodla k tomuto kroku a ako stíha popri humanitárnej pomoci prácu v meste nám prezradila v rozhovore.

Jakub Forgács
Ilustračný obrázok k článku Bystrická poslankyňa pomáha utečencom na hraniciach: O príbehu rozdelenej rodiny prehovorila so slzami v očiach
Zdroj: Dnes24.sk

Banskobystrická poslankyňa Viera Dubačová odišla za hranice, aby osobne pomáhala utečencom ako dobrovoľník pod organizáciou Migration Aid. Podľa jej vlastných slov tam totiž nIe je žiadna iná slovenská charitatívna organizácia. Prečo sa rozhodla k tomuto kroku a ako stíha popri humanitárnej pomoci prácu poslankyne?

Nakupovala chleby aj keksíky

„Keďže som jeden zo signatárov Výzvy k ľudskosti, tak som sa rozhodla, že keď o niečom rozprávam nahlas pred ľuďmi, tak by som to mala aj vidieť a zažiť na vlastnej koži,“ povedala. Pred niekoľkými týždňami sa preto vybrala na srbsko-maďarskú hranicu. „Maďari tam zatvárali hraničný priechod Röszke-Horgoš a vznikla tam humanitárna katastrofa,“ hovorí Dubačová.

Strávila tam tri dni. Vtedy utečenci utekali na diaľnicu. Zatvorila sa diaľnica, zabarikádovali ju a prišla armáda. Za hranicou podľa jej slov zostali tisíce ľudí, ktorí súrne potrebovali humanitárnu pomoc. „Rozdávala som vody, nakupovala som chleby, keksíky… V noci sme napríklad pomáhali rozkladať stany, pomáhali sme s deťmi. Bol tam jeden lekár hádam na 5 000 ľudí,“ pokračovala Dubačová, podľa ktorej sa snažili získavať informácie, kde sa dalo, ale nikto nič nevedel.

Srdcervúce rozdelenie

„Zasiahol ma jeden príbeh. Chlapec sa bol so sestrou vycikať. Rodičia išli s taškami a ešte s jedným dieťatkom vpredu. Maďari natiahli ostatný drôt. Rodičia prešli, brutálnym spôsobom ich naložili do autobusu a tento chlapček so sestričkou zostali za hranicou. Autobusy hneď odišli preč. Rodičia odišli a deti zostali v Srbsku za ostnatým drôtom. Neviem sa s tým vyrovnať, zostali ako siroty. Neviem, čo sa s nimi stalo a či niekedy nájdu rodičov,“ vyrozprávala so slzami v očiach.

Toto ju vraj ovplyvnilo, prečo sa odvtedy rozhodla zostať na hraniciach. Bola tam aj vtedy, keď budovali ostnatý drôt. „Na chorvátsko-maďarskej hranici som s dvanástimi dobrovoľníkmi pomáhala na stanici, obsluhovali sme ju štyri dni. Na stanicu prišli autobusy, naložili do vlaku 1 700 utečencov a keď boli vo vlaku, tak sme obiehali okolo neho a na desať alebo 12-hodinovú cestu sme každému podávali balíček s chlebom, vodou a keksíkom, aby vydržali,“ pokračovala v rozprávaní.

Odtiaľto dostala informáciu, že sa treba presunúť do maďarského Hegyeshalomu, lebo z hraničných priechodov idú všetci ľudia práve sem. „Tam je momentálne humanitárna kríza, iba 28 kilometrov od bratislavskej hranice,“ povedala. Odvtedy, už dva týždne, tam preto chodí celé noci, víkendy. Najurgentnejšie tam podľa jej slov potrebujú dobrovoľníkov, teplé kabáty, teplé topánky a keksy, banány a jablká.

Vozí utečencov

Ako vysvetlila, rodiny, deti, musia k hranici šľapať štyri až päť kilometrov peši, od stanice alebo miesta, kde ich vysadí autobus. „Sú hnaní armádou a políciou. Vystúpia na stanici v dedinke, prší, nemajú ponožky, deti sú bosé, brhlú a utekajú. Matky, ženy, deti…,“ opisuje Dubačová.

„Každý vlak má okolo 1 400 – 1 700 ľudí. Včera prišiel vlak s viac vozňami, čo doviezol vyše 2 000 ľudí. Za deň prejdú štyri vlaky. Viete, čo je to natierania, keď im vyrábame balíčky? Vždy sme tam traja – štyria. Niekedy nie je dosť balíčkov, aby dostal každý,“ pokračovala.

„Ja už poznám sýrskych utečencov podľa toho, že sú pokorní. Oni už keď majú jeden chlebík, tak druhý si ani nezoberú, ďakujú, aj keď si nič neberú,“ povedala Dubačová.

Hoci s migrantami podľa vlastných slov konflikty nezaznamenala, s políciou má podľa vlastných slov konflikty často. „Požičiavam si v Maďarsku deväťmiestne auto a keď je dážď, snažím sa do neho zobrať čo najviac matiek s deťmi a vozím ich. Najskôr nám to polícia nechcela dovoliť, ale už pochopili, že trojtýždňové bábätko v rozmočenej deke nemôže ísť v daždi,“ spomenula poslankyňa, ktorá sa takto s autom v priebehu dňa točí mnohokrát.

Dianie v Bystrici jej neuniká

A čo hovoria na jej nápad, ísť pomáhať utečencom, jej priatelia a blízki? „Podporujú ma všetci a pomáhajú mi. V Divadle z pasáže vzniklo centrum pre zbierky, rovnako aj v Nadácii Ekopolis. Každý druhý – tretí deň robím zber šatstva a vecí, ktoré nosím utečencom,“ vysvetlila s tým, ako môžu ľudia pomôcť.

Dianie v Banskej Bystrici jej tiež neuniká. „Tých 250 km dochádzam každý deň. Aj vo štvrtok som mala stretnutie, pretože na Fortničke treba akútne robiť cesty a riešiť ďalšie veci. Prišla som aj na komisiu Mestského zastupiteľstva, ktorá však nebola, lebo tam nebolo dostatočné množstvo poslancov, takže ju preložili. V stredu sme zase mali radu škôlky,“ dodala s tým, že sa napriek aktivite za hranicami snaží, riešiť si aj svoje poslanecké povinnosti.

Čítajte tiež:

Rozhovor s bystrickou dobrovoľníčkou: V našom meste sa deje čoraz viac vecí, zapájajú sa celé rodiny

Hl. foto: Tomáš Rafa

Foto v galérii: Zuzana Úradníčková a Tomáš Rafa

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame