Bystričanku Evu odvialo za prácou do Írska. Kultúrny šok zažila s vodičmi, v čom domáci vynikajú?

Po štúdiu sa rozhodla vyskúšať šťatie v zahraničí. Chce to trochu odvahy a nebojácneho ducha. Evke Kostúrovej učaroval zelený ostrov, Írsko. Ako ju prijali domáci, čo na nich naviac obdivuje a prečo v miestnom obchode dostala novinami po zadku?

Ivana Kováčiková
Ilustračný obrázok k článku Bystričanku Evu odvialo za prácou do Írska. Kultúrny šok zažila s vodičmi, v čom domáci vynikajú?
Zdroj: Dnes24.sk

Eva Kostúrová (31) je rodená Bystričanka. Študovala na Technickej univerzite vo Zvolene ekológiu a ochranu biodiverzity. V roku 2015 som úspešne ukončila pedagogické doplnkové štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Práve toto štúdium a zároveň aj pár mojich vtedajších spolužiačok ma motivovalo vycestovať za hranice a pracovať s deťmi. Aké skúsenosti stihla získať a čo ju najviac prekvapilo porozprávala v rozhovore.

Prečo si sa rozhodla práve pre Írsko?

Znie to vtipne, ale asi mám rada ostrovy. Po ukončení bakalárskeho štúdia som prvýkrát vycestovala za prácou na slnečný ostrov Ibiza, kde som trávila nezabudnuteľné chvíle a spoznala množstvo skvelých ľudí, s ktorými som v kontakte doteraz. Zelený ostrov, ako Írsko nazývajú, ma vždy lákal svojou prírodou, pamiatkami a históriou. Veľmi rada cestujem a spoznávam nové veci. Pri prvej príležitosti, ktorá sa mi naskytla práve v októbri 2015, som zbalila kufor a vyrazila na tento krásny ostrov.

Ako reagovala na tvoje rozhodnutie rodina?

Otec moje rozhodnutie hneď schválil. Samozrejme, boli nejaké rady do života, veď to všetci poznáme. Nejedná sa o moje prvé vycestovanie do zahraničia za prácou, takže boli tak troška aj pripravení. Vedia, že rada cestujem a plne ma podporujú v mojich rozhodnutiach. Mali trošku strach, najmä mama, ale to sa asi každá bojí o svoje dieťa, keď sa rozhodne vycestovať do zahraničia.

V akom meste pracuješ? Ako by si ho charakterizovala?

Žijem a pracujem v mestečku Templemore a som tu už deviaty mesiac. Je to malé mestečko s populáciou do 2000 obyvateľov, juhovýchodne od hlavného mesta Dublin, cca dve a pol hodiny cesty autom. Aj keď podľa domácich je to vidiek, z môjho pohľadu, naše dediny sa nemôžu ani z ďaleka porovnať občianskou vybavenosťou, ako majú v Templemore. Od denného centra pre dôchodcov, základná škola, stredná škola, dokonca aj policajná akadémia tu má svoje miesto. Malé obchodíky plné domácich produktov, kvalitného bio mäsa a mliečnych výrobkov sú dostupné aj v sieti predajní supermarketov. Významne využívajú domácu produkciu.

Čo sa týka pracovných podmienok, v čom vidíš zásadné rozdiely oproti práci u nás doma?

Ja pracuje priamo v rodine, no viem, že minimálna mzda na hodinu je omnoho vyššia ako na Slovensku. Opatrovateľky detí pracujú len päť dní v týždni a na mesiac majú okolo 500 – 550 eur v čistom. K tomu sa musí samozrejme pripočítať strava a ubytovanie na mesiac, čo nie je malá čiastka. Ak ma domáci požiadajú, aby som bola s deťmi aj cez sobotu, priplatia mi na každý deň. Určite je to lepšie, ako na Slovensku pracovať na dohodu ako brigádnik za 2,20 eur / hod. Takýto plat som mala doma po skončení vysokoškolského štúdia. Som rada za každú pracovnú príležitosť, ktorá sa mi naskytne, keďže aj ja si musím platiť svoje výdavky a nebyť len „parazitom“, ktorý žije z mozoľov rodičov.

Čo bol pre teba najväčší kultúrny šok a čo ťa najviac potešilo?

Najväčším „kultúrnym šokom“, tým pozitívnym samozrejme, bola a je ohľaduplnosť vodičov. Chodec sa len blíži k priechodu pre chodcov, šofér zabrzdí a dá prednosť chodcovi a aj mu kývne na pozdrav. Ani traktorista s vlečkou nemá problém zastaviť a pustiť chodca. A to je už čo povedať. Dostala som poriadny šok, keď som prvý krát kupovala cestovný lístok. Bol podstatne drahší ako doma. Neskôr som pochopila prečo. Najviac ma potešilo, že v Írsku nebýva sneh. Priznám sa, ja zimu a sneh veľmi neobľubujem, takže mi to prišlo aj vhodné stráviť zimu bez snehu. Keď zasneží, tak len tak, aby sa nepovedalo ,slabý poprašok. Ideálne počasie na bicyklovanie aj v decembri. Fúka tu ale silný vietor, ktorý je bežný.

Ako sa tvoj život líši od toho keď si žila doma?

Môj život v Írsku, okrem povinností, ktoré mám v rodine, je o spoznávaní, dobrodružstve, cestovaní. Cestujem sama alebo s mojimi kamarátmi, ktorých som si našla. Je to tiež o zdokonaľovaní sa v anglickom jazyku. Chcela by som sa naučiť aj írsky, no je to dosť ťažké, tak ma učia deti, čo opatrujem aspoň nejaké riekanky. Keďže v mojom okolí nie sú žiadni Slováci ani Česi, využívam len angličtinu, čo je pre mňa veľké plus.

V čom vnímaš najväčšie rozdiely?

Najväčším rozdielom je doprava. Železnice sú komfortne vybavené, v každej je dostupné wi-fi a kamerový systém pre bezpečnosť cestujúcich. Pozitívne hodnotím ich vyspelé poľnohospodárstvo. Na rozdiel od SR nestavajú na úrodnej pôde automobilky ako my! V tomto smere by sme si mali brať od Írov príklad. U nás musíme mať špeciálne bio obchody, kde nakúpime výrobky z celého sveta za neskutočné ceny. Páči sa mi tiež čistota a poriadok v mestách, na železničných a autobusových staniciach. V každej dedine majú detské ihriská a training parky (fitness pod holým nebom), kde sa dá výborne stráviť čas s deťmi a urobiť niečo pre svoje zdravie.

Ako ťa prijali ľudia? Berú ťa rovnocenne alebo pociťuješ, že nie si domáca?

Ľudia ma prijali pozitívne. Keď sa pýtajú, odkiaľ som, a odpoviem, že zo Slovenska, majú akú – takú predstavu, kde Slovensko leží. Spočiatku som sa obávala, že nebudem rozumieť, keďže ich akcent je troška špecifickejší, no obava ma rýchlo prešla. Íri sú veľmi priateľskí, milí a ochotní vo všetkom pomôcť.

Čo ti najviac chýba, čo si doma mala a u nich nie je?

Chýba mi viac slnečných dní. Často tu prší a fúka vietor, ale ako na všetko, aj na počasie sa dá zvyknúť. Viem sa rýchlo prispôsobiť daným podmienkam krajiny a daždivé dni už beriem ako normálnu súčasť života.

Napadá ti aj nejaká vtipná či kuriózna príhoda?

Nedávno sa mi stala milá príhoda v miestnom obchode. Stála som pri polici s pečivom, otočená chrbtom a zrazu cítim, že ma niekto tľapol novinami po zadku. No čo sa deje, rozmýšľam, nikto ma tu poriadne nepozná a zrazu toto? Otočím sa a starší pán okolo 60 rokov ostal zarazený a začal sa ospravedlňovať – prepáč, ja som si ťa pomýlil s mojou kamarátkou a vyslovil írske ženské meno. Potom sme sa začali obaja smiať

Plánuješ v Írsku zostať?

Či tu chcem ostať, je otázne. Krajina ma očarila, no rada by som dala šancu Banskej Bystrici. Je to moje rodné mesto, kde som vyrastala, študovala a kde žije moja rodina.

Čítajte tiež:

Českému študentovi bystrickej UMB učarovalo Slovensko. O krásy našej prírody sa delí na internete

ROZHOVOR s talentovaným hudobníkom Dominikom. Oduševnenie pre hudbu a nová pesnička

Foto: archív Evy Kostúrovej

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame