Básnik Ondro Kalamár: Bystrické námestie má pozitívnu atmosféru, toto Zvolenčania nezvládli
Vo Zvolene bývajúci básnik Ondro Kalamár je v našich končinách známym pojmom. Nedávno mu vyšla nová kniha. Vyspovedali sme ho preto a on nám prezradil aj o tom, aký vzťah má k domácemu Zvolenu či blízkej Banskej Bystrici.
- Ondro, kedy sa v tebe začala rodiť myšlienka posledne vydanej knihy a akú mala cestu, kým sa zrodila?
To je jednoduché, len čo vydám jednu knižku aforizmov, už rozmýšľam nad ďalšou, lebo materiálu mám najmenej na tri a neustále ho dopĺňam. Ale hlavným nakopnutím býva vždy názov. Názov „Vypadnuté z O.K.“ zo mňa vypadol, príznačne na toalete, ktorej my, Slováci hovoríme záchod. No a najťažšia cesta k jej zrodu nebola zohnať na ňu financie – aj keď aj to bolo obtiažne, ale pomocou teórie relativity nájsť časovú medzierku v nabitom programe Daniela Heviera, aby ju stihol ilustrovať, pretože si neviem predstaviť, že by ju ilustroval niekto iný. Tie knižky aforizmov sú vlastne našim spoločným počinom, bez Daniela a jeho nadšenia by nikdy nevznikli.
- Aké máš pocity, keď už je „z trúby von“ a možno ju podávať k čitateľom?
Skvelé. Nebudem sa tváriť, že mi je jedno, aké sú reakcie, ale reakcie neznámych a hlavne mladých čitateľov ma skutočne príjemne prekvapili. Boli sme s Jakubom Námešným na dvoch perfektných akciách – prvá bola v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a druhá na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na prvú boli „dobrovoľne“ nanominovaní študenti gymnázia, na druhú študenti literatúry a v obidvoch prípadoch sa nám podarilo prelomiť prekliatie povinnej akcie a dosiahli sme, že študenti sa veľmi dobre bavili, spontánne sa zapájali a neodchádzali ani bezprostredne po tom, čo povinná časť skončila. A čo ma najviac potešilo, veľmi ich zaujala aj moja poézia, dokonca si z nej vyžiadali aj prídavok.
- Ako sa ku nej dostanú záujemcovia?
Najlepšie cez internetové kníhkupectvá.
- Nože nás nešetri a dopraj nám aj nejaký tvoj aforizmus…
Neznášam pohreby. Obávam sa, že ten svoj neprežijem.
- Keďže k tomu, aby si tvoril, zrejme aj tebe prospieva pohoda, prezraď nám, ako rád relaxuješ…
Najradšej pri dobrej knihe a pri hudbe.
- Pôsobíš vo Zvolene, ale vzdialená ti nie je ani Banská Bystrica. Čo v týchto dvoch mestách obľubuješ?
Hlavne ľudí. Páči sa mi to mierne rivalské vzájomné doberanie sa a na druhej strane to absolútne previazanie priateľstvami. A v samotnej Banskej Bystrici sa mi veľmi páči námestie SNP, pretože má naozaj veľmi pozitívnu atmosféru a jeho reštauračné letné terasy, toto vo Zvolene veľmi chýba, napriek tomu, že zvolenské námestie je väčšie, nemá takú atmosféru a po večeroch „vymiera“, s poľutovaním musím skonštatovať, že toto Zvolenčania nezvládli. Vo Zvolene je to areál Pustého hradu, ktorý vykopal zvolenský Schliemann – pán Hanuliak a v jeho práci pokračuje pán Beliak.
- Kultúrne dianie sa ťa bytostne týka, aký je ale tvoj pohľad na súčasnú kultúrnu scénu? Najmä vo Zvolene a v Banskej Bystrici.
Nuž, kultúra sa akosi dostala na okraj záujmu našich predstaviteľov, pretože takpovediac jediná forma, ktorou sú ju ochotní podporiť, je ich účasť… Preto vlastne aj Zvolenský literárny klub funguje len vďaka nadšencom, ktorí sú ochotní robiť všetko zadarmo, preto je aj problém s finančným zabezpečením takých skvelých celoslovenských literárnych akcií, ako Ars poetica neosoliensis, ktorú založil a skvelo rozbehol Banskobystričan Miroslav Kapusta. Bez takýchto nadšencov by kultúra degenerovala už len na reality šou…
- Prezradím, že pripravuješ aj ďalšiu knihu, o čom bude?
Ďalšia kniha budú moje spomienky na Jožka Urbana, na jeho „zvolenské obdobie“, to znamená, že bude mapovať jeho život od príchodu do Zvolena, svadby s Ivanou rod. Hlaváčovou, až po jeho tragický odchod. A mala by mať aj bohatú multimediálnu prílohu. Vyjsť by mala do konca apríla 2014, kedy bude pätnáste výročie od jeho tragickej smrti. Napísaná bude rozprávačskou formou, ktorá by mala nielen popísať Jožka a jeho skutočne mnohostrannú osobnosť, ale aj zaujať a pobaviť. No a chystám už aj novú knižku aforizmov, pretože už mám vymyslený názov. Ale tá bude až neskôr.
- Dáš v nej čitateľom nahliadnuť aj do súkromia, o ktorom väčšina z nich nič netuší?
Dám. Príďte, urobím vám kávu. Aj v súkromí som taký ako v knižke. Snažím sa šíriť dobrú náladu, ale, samozrejme, nie vždy sa mi to darí, pretože každý komik určite pozná takzvaný „smútok klaunov“…
- A ako na teba vplýva toto rozkvitnuté jesenné obdobie?
Veľmi pozitívne, aj keď sa prejavujú aj určité telesné neduhy, ale jeseň je vlastne taká – je to čas zásluh. Čas zberu plodov, úrody, čiže zberáme to, čo sme zasiali, i to, čo sme nezasiali, ale vždy je to vlastne taká odmena za jar a leto. A tá ma tak ako všetko, dve tváre – aj pozitívnu, aj negatívnu.
- Keďže ty dobrými slovami nikdy nešetríš, nechávam záverečné slovo pre našich čitateľov na teba…
Morálka je sústava pravidiel ľudského konania, o ktorých každý vie, že by ich tí druhí mali dodržiavať.
Keby hlúposť nadnášala, lietal by každý blbec. Takto lietajú len tí, ktorí na to majú