Barani prehodili výhybku na inú koľaj
Výmena trénera v mužstve HC'05 Banská Bystrica, koniec Fína Alpa Suhonena a návrat Milana Staša na post lodivoda, padla na úrodnú pôdu. Na zimný štadión sa opäť po 19. kole vracia nálada, akú si pochvaľovali diváci 3 roky a túžili po nej aj 4. s
Milan Staš volí slová opatrne, neodsudzuje predchodcu, ba práve naopak. Slovíčko zadosťučinenie po tom, čo ho vystriedal nečakane v máji Alpo Suhonen, nevyslovuje. Napriek tomu sa tisne na jazyk. V klube sa pokúsili pred sezónou urýchliť proces hráčskeho vývoja, preskočiť jednu, možno dve etapy. Ukázalo sa, že metóda pomalších krokov je účinnejšia a spoľahlivejšia a hlavne, nevytvára ako pri drastickej diéte jo jo efekt, psychicky neubíja. „Tlak na nás zostal, no situácia sa zmenila,“ povedal Milan Staš. „Ak predtým každý cítil, že nemôžeme takto pokračovať, teraz si želá opak, aby nám to vydržalo čo najdlhšie. Ukázali sme, že vieme hrať a aj góly strieľať.“
Čo sa robí inak v tréningoch, to sa odrazilo v samotných dvoch zápasoch. „Ja som už týždeň pred oficiálnou výmenou viedol tréningy a začal niečo meniť. Osobne preferujem rýchly prechod do útoku, nie stále postupný, a väčšiu variabilitu, aby vzniklo viac priestoru pre hráčov, jednoducho, nejazdiť po koľajničkách, ale prehadzovať výhybku. Z nárokov nezľavujem, kto ma pozná, vie, že zvýšim hlas, keď nastane chyba, upozorním, aj ju pripomeniem,“ odhaľuje metódu kantorského prístupu Milan Staš.
Pri Alpovi Suhonenovi sa mal Milan Staš učiť na akejsi ‚neplatenej‘ stáži. „Cenné prvy z jeho tréningov som si poznačil, mal dobré myšlienky, no neviem, či sme mali hráčov na to, aby predstavy splnili. Možno pri hráčoch o jeden level lepších by to vyzeralo inak. Nehrali sme však zle, prehrali sme veľa zápasov o gól, možno chýbalo aj šťastie, no nepochybne hráči po výmene trochu ožili. Suhonena si vážim, som rád, že som ho spoznal a bola to pre mňa nová skúsenosť. Mala to byť stáž pri veľkom trénerovi, nešiel som ja za ním, ale on prišiel sem, a takáto vymoženosť sa neodmieta.“ Slová chvály od trenčianskeho kouča Dušana Gregora po nedeľnom zápase napovedajú najlepšie, čo sa s hráčmi Banskej Bystrice stalo. „Doslova nás utĺkli.“ Kde našli toľko energie, odhaľuje Milan Staš: „Vsadili sme na rýchlosť, dravosť, hráčom som zdôrazňoval, že nemajú sa čo šetriť, bude prestávka, oddýchnu si. Bojovali na doraz, vynútili si prevahu a prinútili súpera k chybám.“
Šesť bodov z dvoch zápasov pod vedením Milana Staša hreje ‚baranov‘ pri srdci, aj Milana Staša. „Snom každého trénera je naplno bodovať a my sa z bodov tešíme. Verím, že chlapci pochopia prostú poučku. Naozaj len takto môžu vyhrávať, typologicky sa na hru plnú súbojov presne hodia.“ Pred euforickým mužstvom ‚baranov‘ sa musí mať každý na pozore. Ako povedal Milan Staš, „proti Trenčínu nás dosť naštartoval Marcus Kristoffersson veľmi dobrými hitmi, pridali sa ostatní, patrí to k hokeju, divákom sa agresivita páčila a našu hru aj primerane ocenili,“ narážal na pozápasové ďakovačky, ktoré dôverne pozná z minulosti. Čo by Alpo Suhonen nemohol urobiť ako Milan Staš, aj pre rečovú bariéru, sa ponúka. „Pred zápasom so Skalicou som napríklad nakreslil hokejku so srdcom a spýtal sa jedného hráča, či to chápe. Pochopil, všetci si túto symboliku zobrali za svoje. Potom už stačilo po zápase zatlieskať, a tým som všetko vyjadril, ich príkladný prístup, bojovnosť.“
Aj hráči hmatateľne cítia, že sa s nimi niečo udialo. Z tváre Romana Tománka sa vytratilo predchádzajúce zúfalstvo, vidieť úľavu, iskru v očiach. „Výkon z predchádzajúceho zápasu so Skalicou i tohto s Trenčínom bol úplne zhodný. Raz ste tu, raz tam, takto to v hokeji chodí, máme staronového trénera a jeho koučovanie nám sedí. Zomkli sme sa, veľký kolektívny výkon si zaslúži z mojej strany zaslúžené poďakovanie pre všetkých do jedného.“
Zdroj: TASR