Banskobystrické právo meča I.
Banská Bystrica ako osada dostáva svoje prvé privilégiá a tým štatút mesta od Bela IV. už roku 1255. Banskobystričania dostali právo slobodne si voliť richtára a farára, právo slobodne hľadať kovy po celej Zvolenskej stolici, boli oslobodení od mýta
Už roku 1386 sa spomína väzenie v Banskej Bystrici. Z tohto obdobia máme aj doklady o vypovedaní hriešnikov z mesta pre znásilnenie a vraždu. Niektorí mešťania sa vypovedaniu vyhli zaplatením vysokej pokuty, alebo sa zbavili hriechu vykonaním pútí do Ríma či Cách (Achenu). V štatúte mesta z roku 1390 sa po prvý raz stretávame priamo so zmienkou o práve mesta vykonávať popravy mečom. Za ťažký zločin platí trest smrti sťatím vo vlastnom dome. Z roku 1400 je aj zmienka o banskobystrickom katovi Mikulášovi, ktorý musel vykonať dve púťové cesty k hrobu apoštolov do Ríma. Ďalšia zmienka o práve meča pochádza z roku 1501, kedy po veľkom požiari zhorelo mestské privilégium, a preto mestská rada požiadala kráľa Vladislava II. o opätovné potvrdenie mestských výsad. Vladislav II. potvrdil mestu aj výsadné právo, podľa ktorého mohli mešťania v obvode mesta potrestať vinníkov aj mečom.
Zákon v Banskej Bystrici zastupovala 12 členná mestská rada, na čele ktorej stál richtár. Richtár zároveň pôsobil pri súdnych procesoch ako najvyšší sudca, ktorý počas procesu držal v rukách meč ako symbol richtárskeho úradu. Vykonávateľom rozsudku bol však „majster” kat, ktorý bol v službách mesta a vykonával nielen telesné tresty, ale aj popravy. Pôvodne bolo katovské remeslo považované za čestné a vážené. Postupne, okolo 15. storočia, sa však začalo považovať za nečisté a hodné opovrhnutia. Kata s odsúdencom sa nesmel nikto dotknúť, preto kati na odlíšenie a na umocnenie strachu boli väčšinou oblečení v červenom. Keďže katovské remeslo bolo považované za nečisté, potomok kata sa nemohol vyučiť čestnému remeslu. V rámci jednej rodiny teda dochádzalo k dedeniu remesla. V stredovekej Banskej Bystrici býval kat za hradbami. Jeho dom stál na kraji dnešného Strieborného námestia, na začiatku Katovnej ulice.
Popravy sa v Banskej Bystrici konali až do začiatku 19. storočia na Šibeničnom vrchu, v niektorých prípadoch aj na námestí pri tržnici. Popravení sa pochovávali priamo na Šibeničnom vrchu, ale niekedy aj inde. V mestskom archíve sa zachovala zmienka z r. 1657 o poprave Wilibalda Mayera z Norimberka. Wilibald Mayer bol popravený priamo v meste sťatím, a to aj napriek milosti od cisára. Mayer bol statnej postavy a katovi sa ho nepodarilo sťať na prvý raz. Kat mu nakoniec hlavu oddelil od tela až pomalým rezaním. Jeho telo kat s pomocníkmi pochoval nie na Šibeničnom vrchu, ale pred niektorou banskobystrickou mestskou bránou (pravdepodobne pri tzv. Hornej bráne).
Vladimír Sklenka
Zajtra vám o banskobystrickom práve meča prinesieme pokračovanie.
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický Permon