Bábkové divadlo uvedie nevšednú premiéru: Oživí denníky dievčat, ktoré zaznamenali hrôzy vojen
Milovníkov umenia čaká v Banskej Bystrici jedinečný zážitok. V Bábkovom divadle na rázcestí sa vďaka koláži denníkov mladých dievčat vrátia do čias prvej a druhej svetovej vojny.
V piatok o 19:00 bude mať v Bábkovom divadle na rázcestí v Banskej Bystrici premiéru unikátne pred(náška)stavenie. Dielo Hviezdy sú tiché predstavuje koláž denníkov z vojnových čias. Anna, Alja, Helga, a Tanja. Štyri dievčatá, vo veku od 9 do 17 rokov, ktoré zažili prvú alebo druhú svetovú vojnu a zanechali svoje autentické svedectvo v denníkových zápiskoch. Domov, rodina, láska, striedanie režimov, neustále ohrozenie života. Odhodlanie a sila, ktoré nezávisia od veku a od krajiny. Slová, ktoré nesmeli byť vyslovené. Slová, ktoré majú byť počuté. Dnes. Všade. Aby sa história prestala opakovať…
Hviezdy sú tiché
Anna Franková (1929, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko – 1945, Bergen-Belsen, Nemecko).
K trinástym narodeninám dostala bielo-červený károvaný denník, do ktorého udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944. Keď jej 16-ročná sestra Margot dostala v 1942 predvolanie do transportu, celá rodina sa odsťahovala do vopred pripraveného úkrytu v Amsterdame, nepoužívaných firemných priestorov, ktoré Anna vo svojich zápiskoch nazýva Zadný trakt. K Frankovcom sa neskôr v úkryte pridáva rodina otcovho spoločníka Hermanna van Pelsa a doktor Fritz Pfeffer. Po tom, čo Anna v marci 1944 začula výzvu v dánskom Slobodnom rádiu Oranje, aby občania poskytli denníky pre povojnovú zbierku, začala svoj denník prepisovať do podoby knihy. Po takmer 761 dňoch bol ich úkryt nájdený a obyvatelia zadného traktu boli odvezený jednotkami SS do zberného tábora vo Westerborgu. Zastihol ich posledný transport z Holandska do Osvienčimu. Annin denník zostal v úkryte, kde ho objavila jedna z ich pomocníčok Mep Giesová a ukryla ho. Anna a Margot sa dostali v októbri 1944 do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde vypukla epidémia týfusu. Anna, sama tiaž chorá, sa starala o svoju sestru až do jej smrti a umrela niekoľko dní po nej, v marci 1945. O niekoľko týždňov neskôr bol koncentračný tábor oslobodený. Z osadenstva Zadného traktu prežil len Annin otec Otto Frank.
Alja Rachmanovova, vlastným menom Galina Džuraginova (1898, Kasli, Rusko – 1991, Ettenhausen, Švajčiarsko).
Pochádzala z ruskej šľachtickej rodiny. Prvý denník si začala písať vo veku 14 rokov. Po páde romanovovskej dynastie zažíva vypuknutie občianskej vojny a nástup komunistického režimu v Rusku. Uteká s rodinou na Sibír, kde sa vydáva za rakúskeho vojnového zajatca. Neskôr už spolu s malým synom utekajú najskôr do Viedne, potom do Salzburgu. V 30-tych rokoch 20. storočia vydáva Galina pod pseudonymom svoje denníky v troch zväzkoch: Študenti, láska, Čeka a smrť, Manželstvá v červenej búrke a Mliekarka z Ottakringu. V roku 1945 uteká Rachmanovova do Švajčiarska, kde žije až do svojej smrti. Aj keď sa Aljine denníky hneď po vydaní stali bestsellermi, doteraz neboli preložené do ruštiny.
Tatiana Nikolajevna Savičevova (25. január 1930, Gdov, Rusko – 1. júl 1944, Šatki, Rusko).
Spolu s rodinou sa v roku 1941 ocitla v Leningrade počas takmer 900-dňovej nemeckej blokády. Táňa, vtedy len 11-ročná, pomáhala pri kopaní zákopov a hasení zápalných bômb. Jej sestre Nine sa podarilo dostať z obkľúčeného mesta, nestihla však rodine zanechať správu. Príbuzní si mysleli, že umrela. Táňa dostala ako spomienku na sestru zošit, ktorý sa neskôr stal jej denníkom. Zápisky majú len 9 riadkov s menom, dátumom a časom smrti jej najbližších. Predtým mala aj iný denník, do ktorého si zapisovala dôležité udalosti dňa, ten však počas krutej zimy v roku 1941 nechala zhorieť v piecke, keď si nemali už čím zakúriť.
Zamdletú Táňu objavili v byte krátko po smrti jej príbuzných. Žila v detskom domove a následne ju evakuovali spolu s ostatnými sirotami z obliehaného Leningradu. Na následky tuberkulózy, podvýživy a zlého duševného stavu zomrela v nemocnici v meste Šatki.
Helga Weissová (1929, Praha).
V roku 1941 bola spolu s rodičmi transportovaná do pracovného tábora Terezín. Spolu so svojou mamou prežila koncentračný tábor Osvienčim, pracovný tábor Freiberg a koncentračný tábor Mauthausen. Obrázky, ktoré namaľovala v Terezíne, boli publikované ako súčasť jej denníka. Po vojne sa vrátila do Prahy a vyštudovala Vysokú školu umelecko-priemyselnú v Prahe. Pôsobí ako maliarka a za svoje maľby a kresby vystavovala na mnohých výstavách po celom svete a za svoju tvorbu získala niekoľko významných ocenení. Žije v pražskom byte, v ktorom sa narodila.
Nadácia Intenda a projekt Najznámejšie denníky z vojny
Nadácia Intenda svoju pozornosť sústreďuje najmä na rozvoj spoločnosti priateľskej k mladým ľuďom podporou iniciatív mladých ľudí a pre mladých ľudí (do 35 rokov). Projekt Najznámejšie denníky z vojny v rámci, ktorého vzniklo pred(náška)stavenie vznikol prioritne pre stredné a vysoké školy. Reaguje na smutné, ale aktuálne výročia prvej a druhej svetovej vojny. Cieľom projektu je upozorniť na memento a hrôzy vojny, na témy nadradenosti, rôznych druhov diskriminácie a neznášanlivosti a ich dopadov na formovanie celospoločenskej situácie, ako aj na neustálu potrebu obrany demokracie.
Inscenácia vznikla v spolupráci Občianskeho združenia Rázcestie a Bábkového divadla na Rázcestí. Zriaďovateľom divadla je Banskobystrický samosprávny kraj.
Foto: ilustračné