Autor kresieb hry o Bystrici: Ktorú stavbu v meste považuje za architektonický skvost?

Nedávno sme vás informovali o novej spoločenskej hre o Banskej Bystrici. Tá je zaujímavá aj vydarenými kresbami, ktorých autorom je Pavol Borodovčák. Prezradil nám, aký má vlastne vzťah k mestu pod Urpínom.

Marcel Páleš
Ilustračný obrázok k článku Autor kresieb hry o Bystrici: Ktorú stavbu v meste považuje za architektonický skvost?
Zdroj: Dnes24.sk

Pán Borodovčák, nedávno bola verejnosti predstavená nová hra o Banskej Bystrici. Medzi jej tvorcami figuruje aj vaše meno. Aký podiel na nej máte a čo na hru hovoríte?

Ku hre som vytvoril všetky ilustrácie a podieľal som sa aj na vymýšľaní pravidiel. Tie sa totiž priebežne rodili popri kreslení herného plánu a kartičiek. Bola to síce časovo náročná práca, ale veľmi ma to bavilo. Je úžasné, že sa ju napokon podarilo aj zrealizovať, hoci to nebolo jednoduché. V tej velikánskej farebnej krabici vyzerá exkluzívne, už ju len rozbaliť, hrať sa a spoznávať.

…už ste ju aj vyskúšali? Ako to išlo?

Samozrejme, skúšali sme ju aj so spoluautorkami hrať ešte predtým, než sme ju definitívne odovzdali. Len pri hre sa dá zistiť, ako v praxi fungujú pravidlá a či ich netreba upraviť. Otestoval som ju aj so svojimi deťmi. A hrávame sa aj teraz, len ich musím nechať zvíťaziť.

Aký máte vlastne vzťah k Banskej Bystrici?

Nuž ja som sem privandroval pred 9 rokmi zo západného Slovenska. Narodil som sa v Ilave, vyrastal som v Zlatých Moravciach, ale vždy ma to ťahalo sem do kopcov – za nohy, za ruky aj za srdce. Oženil som sa v Sliači, kde žijem doteraz. A do Bystrice chodievam naozaj rád – pracovne, aj len tak – na výlet.

Nájdu sa v meste pod Urpínom miesta, ktoré patria medzi vaše obľúbené?

Priamo z mesta určite krásne historické centrum, námestie s najbližším okolím a múzeum SNP – jednak je to tiež architektonický skvost a zároveň jeden zo symbolov mesta. A aj deti sa tam majú kde vyšantiť. Či už na námestí striekať vodu z pitnej fontánky, alebo v múzeu loziť na tanky. Ak som v Bystrici sám na bicykli, tak zasa vyhľadávam pokojnejšie kúty blízko prírody a s peknými výhľadmi a tých je tiež neúrekom.

Keďže výtvarná oblasť je vám viac ako blízka, prezraďte našim čitateľom, kedy sa vám výtvarno začalo dostávať pod kožu…

Ak si dobre spomínam, tak od 10–11 rokov. Vtedy som začal vymýšľať kreslené vtipy. A veselá povaha kreslenia ma drží dodnes. Vôbec neviem kresliť akademicky vážne. (smiech)

V čom všetkom ste sa vlastne už realizovali?

Niekoľko rokov som pracoval v tlačiarňach, takže som bol akýsi „grafický sústružník”, ktorý robil takmer všetko, čo sa dá vytlačiť. Vždy som však najviac inklinoval k ilustrovaniu a tvorbe kníh. Tomu sa prevažne venujem aj dnes. Veľmi rád vnášam prvky ručnej výtvarnej práce aj do počítačovej grafiky.

Aj sa inšpirujete nejakým osobnosťami, prípadne nejakou životnou filozofiou, vierou či nejakým krédom?

Verím v Boha, dokonalého vo všetkom a predsa nekonečne zhovievavého ku všetkým našim slabostiam. Napriek všetkému nám stále dôveruje. Povzbudzuje ma to zmýšľať pozitívne – o svete, o ľuďoch, o budúcnosti. A tento optimistický odkaz prepašovať druhým vo svojej práci.

…predpokladám ale, že máte aj nejaké iné záujmy a neopantalo vás len grafické umenie.

Rád si zahrám na gitare, vybehnem von na bicykli, či v zime na bežky. Ak je pekne, ťahá ma to do prírody aj s fotoaparátom. A aj moja práca je mi záľubou.

A čo vaše ambície do budúcnosti? Máte nejaké sny, ako by ste svojou šikovnosťou radi zanechali v niečom konkrétnom svoj „rukopis“?

Ak je možnosť, rukopis treba zanechať vo všetkom, čoho sa človek dotkne. Vložiť do práce kúsok seba, nehrať sa na niekoho iného. Pravdaže mám aj plány do budúcnosti, či už vlastné alebo ako spolupracovník. Mojim snom je ďalšia hra, ale aká, to sa nechajte prekvapiť.

Pozrite si plody práce pána Borodovčáka v našej fotogalérii.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame